Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

pondělí 28. července 2014

ako sa chodí na huby.


,,S nohama křížem a s rukama za hlavou 
koukám nahoru na oblohu modravou,.."

Som doma. Príliš skoro na to, aby to bolo pekné. Keď som dnes ráno sedela v buse, mala som chuť z neho vyskočiť a utekať späť. Ale čo už. Prakticky ma nikto nedonútil prísť skôr, mohla som ostať, ale to by vzhľadom k okolnostiam nebolo vhodné. No verím, že sa tam v blízkej budúcnosti ešte zjavím. A prečo?

Pretože keď vchádzaš do dvora, už pri bráne ťa zdraví naša Sindy, o pár sekúnd na to vybehnú mačky a keď vojdeš do domu sú tam starí rodičia. Vítate sa, tak preventívne a hlavne z lásky rýpnete do deda, rozprávate sa o všetkom možnom, pučíte čo vám babka postaví na stôl a potom pohodička. A ako sa chodí na huby? Takto: ,,Dedo? Nechcelo by sa ti ísť zajtra na huby?" A dedo celý šťastný plánuje ako pôjdeme na omšu o 7:30 a po omši na huby. Priznávam, neboli sme nakoniec. Ale plán bol.
Potom si užívaš kľudnú nedeľu, vytiahneš knihu a lavičku na záhradu, kde ťa obžierajú barany, kačky robia humbuk pri potôčiku, včely lietajú z úľa a do úľa a počuješ len šum stromov a občasné auto na neďalekej ceste. A potom príde ujo na motorke, vezme ťa "trochu sa povoziť" a zrazu sa začína Hra o život, týchto prázdnin už druhá. Ale to je iná kapitola..