Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

středa 25. června 2014

the fox.

Vtedy sa pri ňom zjavila líška.
– Dobrý deň, – povedala líška.
– Dobrý deň, – zdvorilo odzdravil malý princ, obrátil sa, ale nič nevidel.
– Som tu, – ozval sa hlas, – pod jabloňou...
– Kto si? Spýtal sa malý princ. – Si veľmi pekná...
– Ja som líška, – povedala líška.

A tak sme sa zoznámili niekde medzi Zamkovského chatou a Terinkou. Vykračovala si po zelenej. Najskôr nám prebehla poza chrbty a potom šla popred nás.
Chcela som si ju odfotiť, na pamiatku najskôr, ale zrazu zrýchlila a zmizla za zákrutou. Rozbehla som sa za ňou. Nesledovala som ju. Bolo to skôr nasledovanie. Šla predo mnou zo šesť metrov a občas sa aj obzrela, možno sa chcela ubezpečiť či za ňou stíham. A tak sme spolu bežali po turistickej.

Kto ju nájde?
– Poď sa so mnou hrať, – navrhol jej malý princ. – Som taký smutný...
– Nemôžem sa s tebou hrať, – namietala líška. – Nie som skrotená.

Aj som ju stihla cvaknúť, no uvidí ju len bystré oko. Tesne však po tejto fotke, zjavili sa pred nami ďalší turisti. A líška zmizla.
A tak som počkala na Niku a pokračovali sme vlastnou cestou. Odlovili sme dve kešky (čo je inak dosť sóda), tri pečiatky a stihli sme aj bus.





neděle 22. června 2014

España (y cumpleaños) selfies.

A sme doma. Žúrky máme za sebou, rozlúčky tiež a našťastie aj cestu.
Keďže som sa konečne dostala k interným fotkám z dňa mojich "takmernarodenín", je načase pár z nich zexterniť.
Nuž a prečo nezačať jednou selfie rundou? :)












Happy birthday to mee..! 






Like a mermaids ;)






čtvrtek 19. června 2014

red poppy.

,,How Brave a Ladybug Must Be! Each Drop of Rain Is Big As She. 
Can You Imagine What You'd Do, If Raindrops Fell As Big As You?¨


Makové pole. Obrovské makové pole. Tých vlčích makov tam zas tak veľa nebolo, ale aj tak boli krásne.  A hneď vedľa makového poľa olivový sad.
Šiesta oliva bola ako stvorená pre nás. Môj prvý obľúbený olivový strom.
S Baškou sme si povedali, že sa k nemu ešte niekedy vrátime. A tak mám jeho súradnice zapísané v mojom Cestovateľskom bordeli na koliečkach.





pátek 13. června 2014

dobre.

Sú chvíle, kedy môžem povedať: ,,Je mi dobre!''. Pozor, pozor... teraz to príde:

JE MI DOBRE.

Ou jé.. ešte pred pár dňami sa mi chcelo ísť domov (som v Španielsku, ak to náhodou niekomu ušlo), ale dnes v práci som tak rozmýšľala a priviedlo ma to k tichému výkriku ,,Veď už budúcu nedeľu odlietam! Niééé..''




A tak sa teraz snažím ešte viac užívať čas tu, lebo viem dňa a hodiny.
Je to také v celku vtipné. Posledné dni som unavená ako kôň, hoci mám vždy minimálne 8 (-1, kvôli mňaučiacej mačke) hodinový spánok, a tak som viac mŕtva ako živá, ale sú chvíle, keď mi je jednoducho DOBRE.



Definujem chvíľu DOBRE:

Som najedená alebo len nie hladná, som spokojná, nič mi nechýba, nie som unavená a je mi dobre. A ako to vzniká? Jednoducho!
Stačí ísť v aute s ľuďmi, ktorí radi spievajú alebo sedieť v mäkkej tráve s ľudmi, ktorí ťa majú radi a na nič sa nepýtajú. Alebo ostať doma, keď sú všetci preč a kresliť si na balkóne. Alebo s jemným vánkom v chrbte objavovať večerné uličky krásneho mesta a pri tom zdraviť neznámych ľudí akoby si ich poznal celé veky.

A tak si prosímpekne užívam tých pár DOBRÝCH chvíľ.



Mačky sú dobré...na cibuľke.