Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

pondělí 29. července 2013

List

Žijeme v dobe kedy funguje internet, máme mobily a ja neviem čo všetko. Ja sa nesťažujem, som veľmi rada, že môžem v podstate kedykoľvek niekomu zavolať, prípadne privolať pomoc. A veľmi rada píšem smsky. Oveľa radšej ako volám.
Len zisťujem, že je pre mňa oveľa krajšie, každý deň "čumieť" do schránky, či už náhodou neprišiel ten sľubovaný list. Pol dňa rozmýšľam, že čo v ňom asi nájdem. Potom prehrabávam kopu letákov a dúfam, že zazriem biely roh obálky, ktorý sa nie a nie vynoriť. A tak netrpezlivosť stúpa a ja už neviem čo zo sebou, keď tu zrazu... Biela obálka s mojim menom a adresou od.. BINGO!
Doslova roztrhnem obálku, zvalím sa na hojdačku v záhrade za domom a bosými nohami hladím zelenú trávu, kým sa mi na tvári rozlieva úsmev. Občas sa mi tlačia slzy do očí, potom sa musím smiať.. Prežívam každé jedno slovo, napísané rukou na štvorčekovanom papieri. Keď list dočítam, otočím stranu a čítam ho odznova, pričom v ruke stískam malinký darček.
Vo svojej podstate obyčajný kus popísaného papiera, ale s hlbším zmyslom toho, že ten kus obyčajného papiera, zmenil jeden človek svojimi slovami na niečo zvláštne. Dôležité.

A tak prichádzam na to, že mať možnosť poslať okamžitú správu človeku, je super. Ale môžete si byť celkom istý, že pri otváraní mailu či smsky tieto pocity nebudete prežívať tak, ako by ste ich prežívali v záhrade na hojdačke s listom v ruke.


neděle 28. července 2013

Tour de "nemám šajn"

Konečne sa u nás dobúrkovalo. Bola to krásna búrka. A ten vzduch je úžasný!
No stihli sme to len tak tak. Ak by sme dodržali plánovanú trasu cesty k nejakej vodnej nádrži kam sme chceli ísť, tak by nás stihla ešte niekde v paži, čo by bolo.. smutné. Ale pre poriadok.
Dnes o pol jedenástej sme vyrazili s polhodinovým meškaním na náš dohodnutý skautský cyklovýlet. Šlo nás "až" sedem. Viem, že sme šli cez Ľubicu, Ľubicu pod lesom a potom nejaká cyklocesta neviem kam. Ale bol to dobrý zaberák. Chceli sme ísť až k tej nádrži neviem kde, ale vzdali sme to pri meste na R. Rsp. chalani by to dali, len my baby sme boli zdochnuté. A ja viem. Som hrozná. Ale vážne si nepamätám kam sme to mali ísť a ani neviem kde sme to oddychovali. Ale to je v podstate jedno.
Domov som došla okolo druhej. Prešli sme približne 27 km. Šla som rovno do sprchy a potom začalo búrkovať, takže som už ani nestihla napísať niečo na blog, keďže nám zrušilo elektrinu.
A ešte mi napadlo. Písala som, že ideme do Tatier. Malo to tak byť. Ale rozhodli sme sa pre menej náročnú trasu.

Nuž a včera som bola na tom Bažant Kinematograf. Bol to film Samotári. Ako.. neobľubujem takéto filmy, ale nebolo to práve najstrašnejšie. Dokonca to bolo celkom fajn. Sedela som s kamarátkou na opačnej strane plátna, takže som to videla naopak a ako idiot som sa polovicu filmu čudovala, prečo v českom filme sedia vodiči áut na ľavej strane. To je už proste hard level. Domov som prišla niečo pred dvanástou.

Nič to.  Mala by som robiť niečo zmysluplnejšie. Napríklad si čítať knihu a čuchať pri tom ten úžasný vzduch, prevoňaný vôňou vlhkej pôdy. Dobre, no. O zmysluplnosti by sa dalo polemizovať, ale komu sa už chce. :D
Tak sa majte! :)
T.



sobota 27. července 2013

My universe will never be the same..

Opäť všetkých pozdravujem! :)

Dnes možno len tak kratšie, vzhľadom k tomu, že už o nejakú pol hodinku odchádzam von. V meste dnes máme Bažant Kinematograf. Ani poriadne neviem čo sa bude premietať, ale tak ide tam veľa mojich priateľov, ja doma nemám čo robiť, tak na chvíľu vypadnem. Svet sa nezrúti.

Tak ma teraz pobavilo. Zajtra mám ísť na cyklovýlet do Tatier a teraz mi volala mamka, že si mám rozmyslieť či tam pôjdem, že zajtra majú byť extrémne horúčavy a že mám problém na slnku. Čo ma kus prekvapilo, že o čom ja neviem. Akože, bolí ma hlava, ale to mám zväčša z toho, že za deň ledva vypijem pol litra. No a že si mám vziať veľa vody a pre istotu aj zdravotnú kartičku. Táák fajn. Ale je zlatá. Ľúbim ju.

No nič to. Kým ja sa zasa vychystám, tak už nebudem stíhať. Majte sa krásne všetci! :)

T.

P.S.: Fotky z tábora stále nemám. Akurát len dve, čo sa objavili na facebooku, tak pridám aspoň tie.



pátek 26. července 2013

Home, sweet home

Čaute, čaute!

Hlásim príchod zo skautského tábora v Haligovciach. Bolo tam superúžasne! Počasíčko nám vyšlo bravúrne, keďže sme celý čas (až na prvý daždivý deň) mali hic, program v štýle seriálu "Once upon a time" bol tiež prepracovaný a skvelý.

Vypichnem len niektoré veci, vzhľadom na to, že rozpisovať by to bolo dlhé a na čítanie únavné. Tak možno..

- Splavovanie Dunajca na raftoch: Uáá..vždy som to chcela skúsiť. Veľmi som si to užila. Krásny výhľad, voda, poliaci na pltiach, iný raftári naokolo a náš falošný spev s občasnými výkrikmi na väčších vlnách. A tiež nezabudnem na to, ako sme na konci našej trasy vytiahli rafty na breh a ten, kto mal odvahu, sa len tak ako bol, v záchrannej veste hodil do prúdu Dunajca a nechal sa odnášať nejakých 50 metrov. A samozrejme, že som tam šla aj ja. Akurát sa mi potom trochu nedarilo vyplávať lebo ma prúd ťahal ďalej, ale nakoniec sa podarilo. A poviem vám, topiť sa je riadne namáhavé.

- Šitie plášťov: Ono to neznie ako nejaká extra super zábava, ale bolo to fajn. Až na to moje nervovanie sa, lebo mi to nešlo. Ale tie plášte sú krásne. Mám tmavomodrý batikovaný, teda vyzerá akoby na ňom boli blesky, a tiež vyzerá tak hobitsky.

- Pokladovka: Tu nešlo ani tak o ten poklad ako o to, že sme prešli celú trasu od Haligoviec, cez jaskyňu Aksamitku, Lesnícke sedlo a následné zakotvenie za Veľkým Lipníkom. A prešli sme ju tak, že cestou tam som ja mala koleno v paži a dvom babám bolo tak na čierne uhlie. Ale dali sme to. A ten spánok. Nikdy sa mi nespalo lepšie, ako po tej pokladovke.

-Táborák: Nepoznám zlý táborák. Všetky sú krásne a romantické. Ten posledný bol pre mňa taký úplne naj. Zapaľovala som oheň krásy. A nie len preto. Bolo to ukončenie tábora. Bodka. A tak som si to snažila užiť.

-,,Na svoju česť ti  sľubujem..": Je to tak. Včera v noci som zložila skautský sľub. Čo k tomu dodať. Raz skautom, navždy skautom.


Majte sa! ;)
T.


P.S,: Fotky nabudúce. :)

pondělí 8. července 2013

Za horami, za dolami..

Ahojky! :)

Tak ako som spomínala, šla som k ujovi. Rsp. u neho stále som. Je tu super. Len to tu na mňa pôsobí akosi divne. Šla som tak včera večer s bratrancom na kofolu. Celou cestou som sa nevedela prestať smiať. No a keď sme si objednali a predavač mi povedal cenu, tak som naňho civela, že čo odo mňa ako chce. Bol to trapas. Ale zasmiali sme sa. Obaja z mojej blbosti. A aby ste si nemysleli, fakt som nič nepila ani nefajčila. Ja neviem čo mi bolo. :D

Vôbec sa mi nepáči to počasie vonku. Svieti slnko, je horúco a ja som unavená ako pes. Kam ľahnem, tam spím. Dnes ráno sa mi snívalo dokonca tri krát čo si pamätám. Dva sny neviem o čom boli, ale ten tretí bol o nejakých zombíkoch, ktorí sa dali zničiť iba ohňom. A všetko sa odohrávalo v centre Kežmarku.

No nič to. Pôjdem ja. Moja sesternica Bianca (o pár dní 4 roky) sa práve zobudila, takže čas osobného voľna sa pre mňa jej slovami ,,Ja ti dám odo mňa uteknuť" (šla som ju dať spať ja, teda som pri nej musela zostať kým zaspala a potom som zdrhla) jednoducho skončil. :D

Majte sa krásne! :)
T.




sobota 6. července 2013

Mať tak krídla a zlatú kreditku

Čaute! :)
Poviem vám, už by som chcela ísť domov. U babky je fajn..víkend. Nie dva týždne. Ale zajtra by som mala ísť k ujovi, takže sa celkom dosť teším. Znamená to aj viac fotiek. Som nevyliečiteľný narcis.
Nevyliečiteľný narcis zúfalo volajúci po šatách. Všetky som nechala doma a teraz to prudko ľutujem. A veľmi rada by som si kúpila nejaké nové. Lenže to najbližšie v auguste až sa dostanem domov. A topánky. Na opätku. Myslím, že to bolo v súbore s mojimi predsavzatiami. Ale tie už dávno odvial vietor.

středa 3. července 2013

V objatí slov

Prázdniny. Celé dni (áno, až tie tri) trávim zamotaná v knihách.
Pondelok bol superúžasný. Bola som doma, upratala som si, osprchovala som sa, pozerala rozprávky a trávila čas s Milovaným. Večer omša, potom jemné komplikácie, ktoré sa však zvládli a noc pri filme Pýcha a predsudok.
Utorok až taký super nebol, ale prišla som na jednu fajn vec. Manželská posteľ mojej mamky je úúúžasná. Hlavne keď na nej spím ja a.. len ja. Nechcelo sa mi z nej vytrepať. Ale bohužiaľ to inak nešlo a o štvrtej som sedela v buse smer babka.
Dnes som bola doobedu von a potom som sa zavŕtala do knihy. Včera som dočítala Dokonalé rande od Alexandry Potterovej  a dnes som dorazila dlhšie rozčítanú knihu  Všetky moje tváre od Michaely Elly Hajduchovej. Ďalej sa chystám na Rozum a cit od Jane Austenovej.
Keď som si pred malou chvíľou zapla notebook a otvorila prehliadač, musela som najskôr navštíviť blog, ktorý čas od času čítam. A to z jedného zvláštneho dôvodu. Potrebovala som vidieť dokonalý život. Je mi jasné, že isto dokonalý nie je, ale javí sa mi taký. To čo prežívam momentálne ja, by sa dalo nazvať istým útlmom. Jedna linka bez akejkoľvek nerovnosti. Je to celkom nuda. Ale len dva týždne. Potom by sa to malo rozbehnúť. Zatiaľ však celkom dobrovoľne nechávam svoj život plynúť, kým sa ja sama ponorím do vymyslených svetov autorov a autoriek. A možno pohnem aj so svojou poviedkou. Bolo by načase.