Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

úterý 30. dubna 2013

My beautiful dreams..

Poviem vám, vedela by som si predstaviť svoj život vo veľkom štýle.
Bývanie niekde v podkrovnom byte, ktorý by bol prežiarený svetlom, zariadený nie najluxusnejšie, no zasa rozbitý nábytok by tam nemal čo hľadať, všade svetlé farby, väčší šatník s kopou sukní a šiat a super topánok. Práca ako redaktorka editorka v nejakom časopise pre ženy, milujúca svoju prácu, plat, piatkové úlety s kamarátkami, oblečenie, ktoré vie vždy správne zladiť tak, aby proste vyzerala úžasne, káva "take away" cestou do práce, zdravé raňajky, večerný beh v Central Park-u (spomínala som, že ten byt by mal byť v New Yorku?) a tak. Pravdepodobne je moja predstava až príliš idealizovaná, no takáto sa mi páči. Aspoň zatiaľ.
A chcela by som cestovať. Paríž, Brusel, Berlín, Londýn, Rím, znova Praha, Ostrava, Brno, Kapské mesto. A ešte kopa ďalších miest. Kto vie či navštívim niekedy aspoň jedno z nich. Myslím, že Česko až taký problém nie je. Len možno to Kapské mesto a tak.
Veď uvidíme. Ešte prežiť tri roky na strednej a potom. Možno. Snáď.



neděle 28. dubna 2013

"Tour de Smrť"

Tento víkend bol taký akčný. V sobotu sme mali s deckami výlet spojený s hľadaním družinového miesta, ktoré sme napokon kvôli niektorým veciam nehľadali, ale za to sme si to celé užili. Bolo to kruté po prvý raz viesť výlet, ale tak. Niekde začať musím. A Pumy mi pomohli. No ten prepad bol úplne super. Aj hry (až na tie úrazy, nerátajúc môj temer vytknutý členok). Celý výlet bol podľa mňa kvalitka. :)
A dnes? Dnes som bola s Majkou na (ako som si to nazvala) "Tour de Smrť". Trasa Sp. Belá cyklistický chodník->Strážky->Hájovňa->Niečo niekde v paži cez les-> Štart->Kláštor a domov.Celkom zaberák. No cyklistickú sme na korčuliach prešli asi len polovicu. A v meste sme sa zastavili aj na čokoláde v cukrárni Nostalgia. Cesta cez Hájovňu a les bola viac ako interesantná. Domoc som prišla celá doškriabaná a zničená. Ale deň to bol super. Len nás zlialo minimálne štyri krát.
Nuž a teraz sa musím učiť na skúšky. Mám pocit, že jediné z čoho prejdem bude prvá pomoc. Ak vôbec. Stretko máme v utorok večer vo Vrbove a skúšky asi budú prebiehať v stredu. Neviem. Len hádam. Snáď nás nebudú mučiť v noci. To sa budem asi aj sama.
Tak nič. Idem ja. Majte sa krásne zatiaľ. ;)
T.




pátek 26. dubna 2013

Bežíš, bežím, bežíme..

Radosť z pohybu. Aspoň prvú pol hodinu. Potom už len premáhanie sa, zatínanie pästí, vzdávanie sa, pokračovanie. Proste boj.
Hej. Včera sme boli behať. Najskôr len Baška a ja, no pri hojdacom moste sa k nám pridal jej brat Vlado. Bola to celkom sila behať po tých kopcoch a tak, no zároveň to bolo super. Rada by som si to čoskoro zopakovala. Ani svalovku dnes nemám, čo je na tom úplne najlepšie.
Včera som do noci (presnejšie do 00:40) písala Radcovskú prácu. Musím ju ísť dnes dať vytlačiť a zviazať. Kým som to dopísala mala som stokrát chuť schmatnúť notebook a vyšmariť ho oknom a na to celé sa vykašľať. No tak nejak som sa hecla a dala som to. Verím, že to bude fajn. Teraz sa už len do utorka doučiť všetko čo mi treba, spraviť skúšky a mám pokoj. O starosť menej.
No a viete čo? Ja som vždy vravela, že som samodeštrukčný stroj. Spoľahlivo sa strepem každé tri týždne. Naposledy včera na telesnej. Tentoraz to najviac schytal lakeť a dlane. Behali sme na štadióne 50m a kus som sa potkla a zletela. Aké nečakané, čo?
Tak nič. Idem ja niečo zjesť a vyberiem sa von všetko vybaviť.
Majte sa krásne ;)
T.


středa 24. dubna 2013

Znova dristám

Ták fajn. Musím sa pochváliť aj tu.
Som čerstvá držiteľka kreditnej karty z Tatra banky a majiteľka študentského účtu. Chcela by som ju nakŕmiť. Nejaké peniaze mi prídu do dvoch dní, vreckové presvedčím mamku nech mi tiež posiela na účet cez IB a chcelo by to nejakú brigádu. Bohužiaľ hľadám a nič nenachádzam. Ale budem hľadať ďalej.
A aby ste vedeli. Neflákam sa. Som v škole na informe, máme kvázi voľný program a tak som sa rozhodla napísať vám. Už "len" 5 hodín. Dejepis, 2x figúra a 2x výtv. príprava. To nejak prežijem. Akurát tú figúru moc nemusím.
A večer máme skautskú sv. omšu. Ešte musím dať deťom vedieť. Celkom sa teším. A zároveň dúfam, že moja rovnošata je v normálnom stave, že ju netreba žehliť ani nič, keďže sa nám žehlička pokazila. A tiež pevne verím, že sa dočkám dnes mojej šatky, ktorú si požičal Casa.
Tak dnes len kratšie. Možno ešte večer čosi pridám, ale teraz už pôjdem.
Majte sa krásne ;)
T.
Tento dizajn mám ja :)

neděle 21. dubna 2013

Nočná stráž

Je veľmi zaujímavé, že po hodine spánku sa mi teraz večer spať nechce. Prečo len hodina? Ono to totižto bolo tak.
Tento víkend sme mali víkendovku spoločenstva Gabriel, ktorá bola úplne skvelá. Myšlienka prebdenej noci padla už v noci z piatka na sobotu, no kvôli tomu, že na druhý deň mali byť prednášky, kde treba aj vnímať, tak sme (aspoň ja a Nika) zaľahli čosi po polnoci. Spali sme v jednej posteli a ako výhovorku sme použili to, že na mojej posteli bol zosušený pavúk, takže som tam nechcela spať. Avšak, v nedeľu mala byť len omša, raňajky, upratovacie práce a nakoniec home, sweet home, čo znamenalo, že tu už teoretične ponocovať môžme. A tak sa aj stalo. Všetci "normálni" ľudia spali v izbách, no dvaja blázni sedeli zakrútený v dekách na chodbe a kreslili si na ruky príbehy o Teórii veľkého tresku, prípadne stvárňovali biblické texty (napr. o márnotratnom synovi). Keď inšpirácie došli, tuším sme preberali všetko možné, čo nám vtedy prišlo na um, len aby sme nezaspali. Neskutočná unavenosť sa striedala s relatívnou čerstvosťou. Najkritickejšie to bolo okolo pol piatej, kde som už mala halucinácie a videla pavúkov aj tam kde neboli, a kde sme hrali logickú (!) hru na mojom mobile, pri ktorej som, mám pocit, na chvíľu zaspala. Potom sme sa to rozhodli zabaliť a ísť si na tú hodinu, ktorá nám ostala pospať.
Tak toto sme my. 15 "kusov" z nášho spolča, ktorí prišli prežiť Božiu blízkosť :)
Tým som chcela povedať, že bolo to celkom fajn tá prebdená noc, no potom som bola ako vypľutá rezanka. A práve teraz začínam cítiť, že únava zasa stúpa.
No fajn. Ja sa jej s radosťou poddám a tak vám prajem dobrú noc a krásne sny! :)
T.






P.S.:  Táto pesnička ,,Piotr Rubik - Nie Wstydz Sie Mowic, Ze Kochasz" je úplne super! :)


čtvrtek 18. dubna 2013

Slnečno, miestami študenti

Tuturutúú!
Nie nebojte sa. Nejde o nový privitávajúci signál na tomto blogu. Už len to by mi chýbalo.
Dnes bol super deň. Vyučko bolo skrátené, teda posledná hodina končila 11:55, akurát som mala ešte obed, takže som šla kus neskôr domov. Teda. Ani domov som nešla. Po škole sme zamierili s Baškou do Ťavy mrknúť na nejaké sukne a tak (nakupuje sa tam skvelo, akurát nie vždy mám pri sebe dostatok peňazí- viď. dnes). Potom som šla k Majke, bola som chvíľu u nej, dozvedela som sa, že pri gymnáziu auto zrazilo cyklistu a všade je plno krvi, no a potom sme šli do potravín, ja domov a dohodli sme sa, že sa ideme korčuľovať. Doma som sa stihla najesť, odlakovať a nalakovať si nechty, zjesť balíček tých podlhovastých piškôt a potom sme šli. Bola to celkom sranda. Na zemi som našla 1€, Majka sa naučila korčuľovať pomerne dosť rýchlo, no a stihli sme aj omšu. A po nej zasa na korčule, pričom sme sa stihli aj porozprávať a stretli sme kopu iných korčuliarov, ktorých sme poznali. Veľmi pekný deň.
A teraz sa tvárim, že sa učím, popritom pozerám film Diabol nosí Pradu a premýšľam, že by ma veľmi bavilo pracovať v časopise, rsp. už dlhšie premýšľam nad žurnalistickou výškou (a to som chcela ísť do Revúcej na literárne gymnázium). Ale to je ďaleko. Uvidíme kam ma to zaveje.
Tak vám prajem príjemný večer/ deň.
See u čoskoro! ;)
T.

P.S: Zajtra mám na obed moravské koláče. Mňamky! ^_^


středa 17. dubna 2013

Čo je šťastie? (Úvaha)

Už dávnejšie som sa zamýšľala nad tým, čo je vlastne šťastie. U človeka ho možno rozdeliť na dva druhy. Po prvé, keď človek má šťastie a po druhé, keď človek je šťastný.
Čo je však dôležitejšie? Mať šťastie a vyhrávať každý mesiac v lotérii tisíc eur, za ktoré si kúpime nový počítač,vlastnú televíziu do izby či niečo, čo by sme si veľmi želali,no naši rodičia by nám to len s ich vlastnou výplatou z práce nemohli len tak kúpiť,alebo je dôležitejšie mať zdravú rodinu,oboch rodičov,skvelých priateľov,dobré výsledky v škole a byť naozaj šťastný?
Podľa mňa v živote je najdôležitejšie to druhé.Byť šťastný.I keď nie vždy sa to dá mať stále skvelú náladu a usmievať sa. Určite sa nájdu aj bohatí ľudia,ktorí majú všetko čo chcú a sú smutní. Prečo? To netuším. Nie som bohatá a nezvyknem byť často ani smutná a preto si to tak celkom neviem predstaviť. No nazdávam sa, že to môže byť aj tým, že za peniaze si nemôžete kúpiť lásku, ani pravých priateľov. A nie to ešte zdravie.
Ja som šťastná. I keď nie vždy to na mne vidno. Som šťastná pretože mám rodinu, skvelého priateľa a veľa naozaj dobrých priateľov v škole,v spoločenstve i mimo nich.
Každý sa však na šťastie pozerá inak. Pre starých ľudí je možno šťastie, keď zvládnu prejsť zo svojho domu k obchodu a spať,pre mamičky je šťastím, keď sa ich dieťatko naučí chodiť,deti sú radi ak dostanú v škole jednotku, s ktorou sa môžu pochváliť a možno si vyslúžiť aj sladkú odmenu v podobe čokoládky alebo aj láskyplnej pusy od mamky,či hrdé potľapkanie pleca od otca.
No čo potom tí ľudia,ktorý v živote zdanlivo šťastie nemajú? Bezdomovci, deti bez rodičov,hladujúci, chorí alebo starí ľudia,ktorých rodina nechala napospas osudu,či dokonca sporo odeté „tety“ na ulici bez štipky sebaúcty,zarábajúce si na živobytie  Aké majú oni šťastie? Žiadne. Povie si mnoho ľudí. No ich šťastie je dokonca krajšie než to obyčajných ľudí. Kto z nás sa dokáže tak radovať z kúsku chleba a teplej polievky, útulného domčeka,alebo z pomoci priateľa? Kto dokáže milovať svojich rodičov viac ako deti,ktorých vlastný rodičia zomreli,prípadne sa ich neľútostne zbavili hneď  po narodení? Ich šťastie spočíva v tom,že sa nájde nejaká dobrá ľudská duša, ktorá súcití s ich situáciou a chce im pomôcť.
Šťastie sa nedá porovnávať. U každého je iné, stále sa mení. No čo je však šťastie? Wikipédia vraví, že šťastie je stav spokojnosti so životom. No je to naozaj len to? Ja si myslím,že je to omnoho viac. A čo si myslíte vy?

"Ja už som raz taký/ taká!"

Mám neskutočnú chuť zgustnúť si na tom, keď niekto sa správa (hovorím príklad) drzo a keď ho na to človek upozorní, tak povie: ,,No a čo, ja už som raz taký(á)." O čom to je?? Ja tomu jednoducho nerozumiem. Ak ma niekto dvetisíc krát upozorňuje na to, že sa mám začať chovať normálne, tak sa o to aspoň pokúsim, nie? A nevyhovorím sa takou maximálne sprostou výhovorkou, že som už raz taká. Áno, tiež som bola drzá, kašľala som na všetky pripomienky k môjmu správaniu, veď som sa predsa snažila byť "frajerkou". Papuľovať rodičom to bolo moje. Všetci sa tak správali, tak prečo by som mala byť iná? Lenže  tam to je. Človek sa tak naučí a už sa toho nemôže zbaviť, lebo sám seba presviedča, že on je taký odjakživa, pričom je len lenivý. Už nie som drzá. Dobre, klamem. Občas, ale snažím sa to minimalizovať.
A viete prečo si na tom nezgustnem? Pretože sama mám problém sa zmeniť istej zásadnej oblasti. Sama seba presviedčam o tom, že som už raz taká. Uvedomujem si to, ale neviem s tým nič robiť. Skúšala som, nevyšlo. A tak trochu ma to už prestáva baviť skúšať to ďalej.
Táto téma mi napadla dnes v škole, keď som túto vetu počula od spolužiačky a trochu ma to nahnevalo. Som asi pokrytec.

Inak. Milujem trhy. A všetky obchody kde môžem nájsť pekné veci. Kúpila som si aj FIMO hmotu (tú však už v papiernictve), ktorú posuniem kamarátke a tá mi sľúbila, že mi spraví náhrdelník, ktorý som videla na nete a hrozne sa mi páčil. Nájdete ho pod článkom. Nuž, a tiež som ukoristila modrú šatku. Chcela som trochu inú ako som si kúpila, ale aj tá je super.

Musím sa lúčiť. Zajtra píšem písomku z dejepisu z jedného a pol celku, takže sa do toho potrebujem mrknúť.
Majte sa krásne! :)
T.


úterý 16. dubna 2013

Bez názvu

Akože..what?! Úlohy do 3. kola družiny roka sú celkom. Ako to správne pomenovať. Zaujímavé. Teším sa na výrobu tričiek, ale to ostané.. No čo už. Aspoň sa na družinovkách nebudeme nudiť. (Nie že by sme sa tam vždy nudili alebo čo. To samozrejme nie.)
Dnešný deň bol taký na Pé Er Dé. V škole som mala celý čas nervy,  na poslednej hodine ma zasiahla jedna správa, cesta domov mi trvala večnosť, zapla som si film, potom šla do obchodu, spravila som doma nepečenú tortu (mňam!) a ešte som dnes nič poriadneho nespravila. Nevadí, mala som len proste deň voľna. Sľubujem, že zajtra už zamakám. Aspoň čo sa týka školy.
Čo bolo na dnešnom dni fajn? Skype rozhovor s kamarátom. To ma potešilo. A tá torta s ananásom. Bola fakt skvelá. (Poklona kuchárovi.;))
Tak trochu ma zabila dnešná technológia v škole. Preberáme surrealizmus a Dalího. Človek sa pozrie na jeho obrazy a nevidí nič zvláštne, i keď jeho obrazy sú naozaj krásne, no učiteľ naňho vybalí čosi o erotickom podtóne tých malieb a tomu človeku ostane len civieť so sánkou v pivnici (rozumej: s otvorenými ústami).
No nič. Idem ja.
Majte sa krásne! ;)
T.

Salvador Dalí (bohužiaľ sa mi nedarí zistiť názov diela a rok vzniku)

neděle 14. dubna 2013

Hey JÚÚ v akvárijú..

Fotenie sa na Družinu roka alebo inak povedané poďme sa vyblbnúť.
Mám taký skromný pocit, že nám našu fotku "kráľovskej hostiny v lese, kde si priamo na mieste pripravíme jedlo" neuznajú, keďže les tam nebol a jedlo sme si pripravili štýlom vysypal sa nám nákupný košík, ale za tú srandu to stálo. Chcelo by to viac takýchto akcií. Len tak výjsť si do prírody kamsi, vziať si niečo pod zub, dobrú náladu a foťák a blázniť sa. Nižšie vám nechám odkaz, ak by vás tie fotky zaujímali. Čoskoro skončia v mojom Cancáku. :)

Dnes bolo inak strašne krásne počasie. Priam to lákalo k tomu, aby som si von vzala šaty. To až tak celkom možné bohužiaľ nebolo. No dúfam, že aspoň zajtra to počasie znova výjde a môžem ísť v šatách do školy. Tak trochu prepínam na automatické vyhľadávanie a následne návštevu rôznych výpredajov a prezeranie si inšpirácií na webe. Ani neviem prečo, ale chytilo ma to.

Idem ja. Písomka z Rozboru umeleckého diela na mňa čaká už zajtra po siedmej hodine a nemám páru čo tam mám vedieť.
Tak sa majte krásne!
See u čoskoro. ;)
T.



sobota 13. dubna 2013

Dnes bol skvelý deň,..

... všetko bolo dobré a bolo fajn.. :)
Čo si budeme klamať. Dnešná oslava Sv. Juraja u nás v Kežmarku bola proste úžasná. Bolo vidno, že na tom programe dosť makali tí organizátori. Zaslúžia si obrovské: Bŕŕŕŕavó! A tiež ĎAKUJEME!
Celý čas som bola so Škoricami, na ktorých bolo vidno, že ich to baví. Dosť sme sa nasmiali, nabehali, kus utužili v spolupráci a tak. Potom mi povedali jednu vec, ktorú však nemôžem vypustiť len tak do éteru, ale véééľmi ma to potešilo. :)
A omša? Bola perfektná! Spievať ,,Aleluja" na nápev Sweet home Alabama bolo vtipné. Milujem tú pesničku a aleluja v tomto prevedení ma potešila.
Doma som potom stihla byť však iba chvíľku. Mamka ma vytiahla do kina na "Babovřesky". Nechcela som ísť, ale nakoniec som si povedala, že prečo nie? a urobila som dobre. Herecké výkony všetkých hercov boli obdivuhodné. Najviac sa mi páčila Lucka Bíla, ktorá tam bola síce len chvíľu, ale zahrala to úžasne. Celý príbeh bol pozapletaný, kvalitne spracovaný a úsmevný. Dve hodiny aj niečo prešli ako voda.
A pri odchádzaní z kina som stretla nejakých známych, čo bolo tiež zaujímavé.
Toť vsio. Idem odkväcnúť do postele konečne.
Majte sa! :)
T.
P.S.: Ja si nemôžem pomôcť nezdieľať. To video je skvelé. :)

P.S.1: Fotka vyzerá možno zle takto rozmazaná, ale aspoň je vidno kto k nám všetko patrí. ;)

středa 10. dubna 2013

It´s a beautiful daaay, tam taram táám.. :)


Tento týždeň je v niektorých veciach veľmi krásny. Taký pohodový, nikde sa neponáhľam, všetko ide tak ako má,.. Napríklad zajtra začínam v škole až od deviatej (t.j. tretia hodina), keďže nám telesná odpadá. A  poobede mám naplánovaný jeden super program. Uvidíme čo to dá.
No a včera som bola v obchode a kúpila som si dvojo takých milých šiat. Hneď som ich dala prať a dnes som už jedny mala na sebe v škole. Som šikovná, čo? :) Čo mi však pripomína, potrebujem si došiť nášivku na rameno rovnošaty. To bude boj toto.
No ništ. Idem sa ja vrhnúť do Dejín výtvarnej kultúry, niečo sa poučím a o hodinu je omša.
Have a nice day! :)
T.

Originál a nedokončený farebný návrh z VPR. :)



pondělí 8. dubna 2013

(Ne)Normálny cvok

Začínam uvažovať o tom, že začnem nosiť sukne. Alebo nejaké pekné milé šaty. Nech konečne vyzerám ako normálne dievča. Svoje milované červeno-čierne batikované nohavice budem vyťahovať len v prípade núdze. (Obdeň? :D)
Ale nie. Konečne vyšlo slnko, obloha modrá, tak prečo sa trápiť v nohaviciach?
Dnes som si na družinovku obliekla čierne šaty nad kolená, oranžové silonky,  také trochu stredoveko vyzerajúce topánky, na krk oranžový náhrdelník a na vrch biely kabátik. Nebola mi vôbec zima. Akurát večer, keď som o ôsmej prišla domov, tak trochu už hej. No, bolo to super.
Už mám len štyri dni na odovzdanie radcovskej práce. To bude sranda kým to dopíšem. Zatiaľ toho mám len veľmi málo. Nuž, teším sa ale na Sv. Juraja tu v KK. Idem tam ako radca našich Škoríc, ktoré idú logicky so mnou. Strááášne sa na to teším. A v piatok ráno sa rozdávajú narcisy, potom možno do detského domova ideme, ak nie, tak praceme klubovňu, no a večer stretko. Úú..je super týždeň! Prečo? Pretože z výtvarných predmetov mám len v stredu výtvarnú prípravu, ktorú mám rada. Proste taký wááá týždeň.
Akurát veci v mojom súkromí sa dosť značne komplikujú. Ale to sa zvládne.


neděle 7. dubna 2013

Som dcérou/synom Kráľa!

Generácia KIOBK, Kultúra kráľovstva. GODKNOWS, October light, AWAKENING, Julo Slovák, Janko Buc, Lukáš Nič, Ivan Petro, Andrej Kmotorka, Godzone team. A mnoho ďalších ľudí. Vraví vám aspoň jedno meno, jedna skupina niečo? Všetci majú niečo spoločné. Sú to Boží bojovníci. Dediči. Synovia a dcéry.
 Aj ty si dedič. Samozrejme, staneš sa ním až keď budeš ohúrený Bohom, až keď výjdeš z otroctva. No keď to spravíš a prežívaš, že si Božie dieťa, nesmieš ostať len pri tom. Musíš rásť. Máme byť tam, kde ide o nášho Otca. Tak ako dvanásťročný Ježiš. Sme pozvaní byť Božími bojovníkmi. A nimi sa staneme len vtedy, keď dospejeme z dieťaťa "na mlieku". Máme vyrásť z detských spôsobov a stať sa dedičmi. Presne tak, ako to hovorí apoštol Pavol v liste Korinťanom 14,11-12.

,,Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný."

,,A tak už nie si otrok, ale syn;.." Gal 4,7
Musíme si uvedomiť, že On, ten veľký Boh, Pán všetkého tu na zemi aj v nebi, je náš Kráľ, ale hlavne náš Otec. Čo mu patrí? No predsa všetko! Všetko čo je tu na zemi, stvoril a vymyslel On. A ak dospejeme na dedičov, automaticky máme právo brať si to čo nám patrí.
Si DEDIČOM VŠETKÉHO, pretože Boh je TVOJ OTEC a ty si jeho SYN/ DCÉRA!
A čo by Boh neurobil pre svoje deti? Ak žijem to, že som Boží syn, Božie srdce je pre mňa roztrasené.

Po prednáške Ivana Petra som sa okrem iného sústredila na tieto štyri veci:
1. Opiť sa Duchom Svätým
2. Ostaň ním opitá
3. Opiť ním ostatných
4. Prísť ním opitá domov

Prečo? Pretože ním máme byť neustále opití. Radosť má byť jednoznačnou a neoddeliteľnou súčasťou nášho života. A radosť je rozhodnutie. Stačí sa natiahnuť a vziať si ju. Ak sa toľko krát spomína v Písme, musí tu predsa niekde byť. Niekde visieť  Stačí len chcieť. A vtedy, keď sa cítime zle, chýba nám radosť, treba to vziať do rúk a pozvať Ducha Svätého. Kľudne aj opakovať sto krát "ha ha ha", kým nás radosť nepremôže. Kým nás nepremôže Duch Svätý. Ak ho pozveme, vždy príde. Nebude sa vtierať, ale zjaví sa vždy keď sa mu otvoríme.

Tento článok je oveľa dlhší ako zvyčajne. No verím, že neprestanete v polovici, ale že to dočítate, a na konci bude znieť vaše radostné AMEN! Pretože to nie sú moje slová, nie sú to slová, ktoré si vymyslel Janko Buc alebo Ivan Petro. Sú to slová Boha, adresované priamo tebe. Nikomu inému, len tebe!

Ja osobne som na konferencii zažila mnoho silných zážitkov. A to len za približne 24 hodín! Či už to bolo pri "prednáškach", chválach, modlitbe. Vždy som cítila ako sa ma Boh dotýka. Len teraz sa naozaj snažiť dodržať to predsavzatie ostať verná, ísť do sveta a hlásať evanjelium. Výzva nenechať to, čo sa tam stalo tam s tým, že sa v mojom živote nič nezmení. Ale pracovať ďalej. Na sebe, na mojom vzťahu s Bohom. Nezabudnúť.

Godzone konferencia- Ružomberok

středa 3. dubna 2013

Jazda v protismere

Zdravím ľud čítajúci tento blog! :)
Včera sme mali teda tú oddielovú akciu spolu s Gombičkami. Bolo to úplne skvelé. Verím, že toto nebolo posledný krát  a že sa takto vo väčšom počte zídeme aj o mesiac. To už by k nám mali pribudnúť Surikaty, ktoré mali prvú družinovku práve dnes. (*Mexická vlna a nadšený výkrik* Úúú..!)
Uf. Tento večer je taký vtipný. Nič nerobím, len jem, učím sa a hltám knihy so skautskou tématikou (napr. Vedieme vĺčatá, Včielka, atď.) pričom zisťujem, že tam sú fakt super veci . Ešte chcem zavolať kamarátke cez skype, keďže sa to stáva takou našou tradíciou kus, no a teda si chcem trochu švihnúť.
Zajtra bude perfekt deň, keďže mám len osem hodín v škole a žiadne kreslenie, takže to zbehne rýchlo. Akurát musím vyriešiť to, ako sa odnesiem do školy v piatok, keďže si beriem veľký ruksak, pretože priamo z nej odchádzam vlakom do RK a ešte si musím brať aj veci do školy. Ale ja som šikovná, ja to nejak vymyslím.

P.S.: Ďakujem skautke z Čiech, ktorá (ako som sa dnes dozvedela) číta môj blog. *Ďalšia mexická vlna.* :)

Z čias kedy moje tričko "Robiť ťažké veci" bolo ešte celé. R.I.P. :(

pondělí 1. dubna 2013

Zasa raz..

Som doma.
A nesmierne sa z toho teším. Konečne sa mi vráti taký zabehnutý program. Škola, domov, omša, domov, škola, domov,... Ja viem. Je to doosť nuda. Ale nikdy to nie je vždy rovnaké. Sem - tam po omši domov neprídem sama, môže sa mi vytvoriť program medzi položkami "škola, domov", prípadne aj inde a vždy je ten deň rozmanitý. Tréningy, stretko, družinovky a tak. Tento víkend pôjdem do Ružomberka na Godzone konferenciu s názvom Kultúra Božieho Kráľovstva. Teším sa tam. Majú premakaný program a tuším, že to bude super čas strávený s Bohom a s generáciou ľudí KIOBK (Ktorej Ide O Božie Kráľovstvo).
Zajtra máme besiedku s Gombičkami, ráno vstávam na omšu o šiestej a okolo jednej si musím ísť vybaviť oslobodenie od telesnej. Teším sa na zajtrajší deň.
A dnes. Dnes som šla z autobusu rovno do farského domu (alebo Charita ako to s obľubou voláme), pretože tam niekoľko ľudí zo spoločenstva pozeralo film. Potom sme sa však vybrali na hranolky a obišli sme dva podniky, ktoré boli zatvorené kým sme zakotvili U troch apoštoloch. Potešilo ma to. Bola som s ľuďmi ktorých mám rada a navečerala som sa. Bolo to super.
Takže, idem.
Majte sa krásne! :) +
T.
http://mylifethroughthelens.deviantart.com/art/Burn-it-Down-362810283