Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

neděle 3. listopadu 2013

Vôňa nového začiatku

Ahojte!
Rozhodla som sa oprášiť blog. Tak nejak mi chýbal, i keď som sa snažila nahovoriť si, že nie.
Možno najskôr k tej technickej stránke blogu.. fotky z predchádzajúcich článkov sú niekde úplne zmazané, inde zas nedostupné alebo ako to nazvať, no a nejaké dve som opravila. Je to preto, že keď som rušila blog, tak som vymazala album s fotkami a už sa to tak nejak nedá vrátiť späť. Nuž toľkoto k technickosti..

Prší.
A som z toho nadšená. Mám veľmi rada dážď. Možno to mám z tých romantických filmoch, kde spojenie dažďa a dvoch hlavných hrdinov (ženy a muža) je jedno veľké klišé. Ale preto tie "slaďáky" pozeráme. (Samozrejme, ako kto.)

A milujem jeseň. 
Tony sfarbených listov a ich úžasná vôňa. Výlety do lesa sú v tomto ročnom období najkrajšie.

A vôňa mokrej pôdy. Čerstvo pokosenej trávy. Vôňa kávy a vôňa čokolády. Vôňa ceruziek a vôňa novej knihy. Vôňa čohokoľvek, čo dobre vonia.

Je to skvelý dar, tá vôňa.

T.


pondělí 29. července 2013

List

Žijeme v dobe kedy funguje internet, máme mobily a ja neviem čo všetko. Ja sa nesťažujem, som veľmi rada, že môžem v podstate kedykoľvek niekomu zavolať, prípadne privolať pomoc. A veľmi rada píšem smsky. Oveľa radšej ako volám.
Len zisťujem, že je pre mňa oveľa krajšie, každý deň "čumieť" do schránky, či už náhodou neprišiel ten sľubovaný list. Pol dňa rozmýšľam, že čo v ňom asi nájdem. Potom prehrabávam kopu letákov a dúfam, že zazriem biely roh obálky, ktorý sa nie a nie vynoriť. A tak netrpezlivosť stúpa a ja už neviem čo zo sebou, keď tu zrazu... Biela obálka s mojim menom a adresou od.. BINGO!
Doslova roztrhnem obálku, zvalím sa na hojdačku v záhrade za domom a bosými nohami hladím zelenú trávu, kým sa mi na tvári rozlieva úsmev. Občas sa mi tlačia slzy do očí, potom sa musím smiať.. Prežívam každé jedno slovo, napísané rukou na štvorčekovanom papieri. Keď list dočítam, otočím stranu a čítam ho odznova, pričom v ruke stískam malinký darček.
Vo svojej podstate obyčajný kus popísaného papiera, ale s hlbším zmyslom toho, že ten kus obyčajného papiera, zmenil jeden človek svojimi slovami na niečo zvláštne. Dôležité.

A tak prichádzam na to, že mať možnosť poslať okamžitú správu človeku, je super. Ale môžete si byť celkom istý, že pri otváraní mailu či smsky tieto pocity nebudete prežívať tak, ako by ste ich prežívali v záhrade na hojdačke s listom v ruke.


neděle 28. července 2013

Tour de "nemám šajn"

Konečne sa u nás dobúrkovalo. Bola to krásna búrka. A ten vzduch je úžasný!
No stihli sme to len tak tak. Ak by sme dodržali plánovanú trasu cesty k nejakej vodnej nádrži kam sme chceli ísť, tak by nás stihla ešte niekde v paži, čo by bolo.. smutné. Ale pre poriadok.
Dnes o pol jedenástej sme vyrazili s polhodinovým meškaním na náš dohodnutý skautský cyklovýlet. Šlo nás "až" sedem. Viem, že sme šli cez Ľubicu, Ľubicu pod lesom a potom nejaká cyklocesta neviem kam. Ale bol to dobrý zaberák. Chceli sme ísť až k tej nádrži neviem kde, ale vzdali sme to pri meste na R. Rsp. chalani by to dali, len my baby sme boli zdochnuté. A ja viem. Som hrozná. Ale vážne si nepamätám kam sme to mali ísť a ani neviem kde sme to oddychovali. Ale to je v podstate jedno.
Domov som došla okolo druhej. Prešli sme približne 27 km. Šla som rovno do sprchy a potom začalo búrkovať, takže som už ani nestihla napísať niečo na blog, keďže nám zrušilo elektrinu.
A ešte mi napadlo. Písala som, že ideme do Tatier. Malo to tak byť. Ale rozhodli sme sa pre menej náročnú trasu.

Nuž a včera som bola na tom Bažant Kinematograf. Bol to film Samotári. Ako.. neobľubujem takéto filmy, ale nebolo to práve najstrašnejšie. Dokonca to bolo celkom fajn. Sedela som s kamarátkou na opačnej strane plátna, takže som to videla naopak a ako idiot som sa polovicu filmu čudovala, prečo v českom filme sedia vodiči áut na ľavej strane. To je už proste hard level. Domov som prišla niečo pred dvanástou.

Nič to.  Mala by som robiť niečo zmysluplnejšie. Napríklad si čítať knihu a čuchať pri tom ten úžasný vzduch, prevoňaný vôňou vlhkej pôdy. Dobre, no. O zmysluplnosti by sa dalo polemizovať, ale komu sa už chce. :D
Tak sa majte! :)
T.



sobota 27. července 2013

My universe will never be the same..

Opäť všetkých pozdravujem! :)

Dnes možno len tak kratšie, vzhľadom k tomu, že už o nejakú pol hodinku odchádzam von. V meste dnes máme Bažant Kinematograf. Ani poriadne neviem čo sa bude premietať, ale tak ide tam veľa mojich priateľov, ja doma nemám čo robiť, tak na chvíľu vypadnem. Svet sa nezrúti.

Tak ma teraz pobavilo. Zajtra mám ísť na cyklovýlet do Tatier a teraz mi volala mamka, že si mám rozmyslieť či tam pôjdem, že zajtra majú byť extrémne horúčavy a že mám problém na slnku. Čo ma kus prekvapilo, že o čom ja neviem. Akože, bolí ma hlava, ale to mám zväčša z toho, že za deň ledva vypijem pol litra. No a že si mám vziať veľa vody a pre istotu aj zdravotnú kartičku. Táák fajn. Ale je zlatá. Ľúbim ju.

No nič to. Kým ja sa zasa vychystám, tak už nebudem stíhať. Majte sa krásne všetci! :)

T.

P.S.: Fotky z tábora stále nemám. Akurát len dve, čo sa objavili na facebooku, tak pridám aspoň tie.



pátek 26. července 2013

Home, sweet home

Čaute, čaute!

Hlásim príchod zo skautského tábora v Haligovciach. Bolo tam superúžasne! Počasíčko nám vyšlo bravúrne, keďže sme celý čas (až na prvý daždivý deň) mali hic, program v štýle seriálu "Once upon a time" bol tiež prepracovaný a skvelý.

Vypichnem len niektoré veci, vzhľadom na to, že rozpisovať by to bolo dlhé a na čítanie únavné. Tak možno..

- Splavovanie Dunajca na raftoch: Uáá..vždy som to chcela skúsiť. Veľmi som si to užila. Krásny výhľad, voda, poliaci na pltiach, iný raftári naokolo a náš falošný spev s občasnými výkrikmi na väčších vlnách. A tiež nezabudnem na to, ako sme na konci našej trasy vytiahli rafty na breh a ten, kto mal odvahu, sa len tak ako bol, v záchrannej veste hodil do prúdu Dunajca a nechal sa odnášať nejakých 50 metrov. A samozrejme, že som tam šla aj ja. Akurát sa mi potom trochu nedarilo vyplávať lebo ma prúd ťahal ďalej, ale nakoniec sa podarilo. A poviem vám, topiť sa je riadne namáhavé.

- Šitie plášťov: Ono to neznie ako nejaká extra super zábava, ale bolo to fajn. Až na to moje nervovanie sa, lebo mi to nešlo. Ale tie plášte sú krásne. Mám tmavomodrý batikovaný, teda vyzerá akoby na ňom boli blesky, a tiež vyzerá tak hobitsky.

- Pokladovka: Tu nešlo ani tak o ten poklad ako o to, že sme prešli celú trasu od Haligoviec, cez jaskyňu Aksamitku, Lesnícke sedlo a následné zakotvenie za Veľkým Lipníkom. A prešli sme ju tak, že cestou tam som ja mala koleno v paži a dvom babám bolo tak na čierne uhlie. Ale dali sme to. A ten spánok. Nikdy sa mi nespalo lepšie, ako po tej pokladovke.

-Táborák: Nepoznám zlý táborák. Všetky sú krásne a romantické. Ten posledný bol pre mňa taký úplne naj. Zapaľovala som oheň krásy. A nie len preto. Bolo to ukončenie tábora. Bodka. A tak som si to snažila užiť.

-,,Na svoju česť ti  sľubujem..": Je to tak. Včera v noci som zložila skautský sľub. Čo k tomu dodať. Raz skautom, navždy skautom.


Majte sa! ;)
T.


P.S,: Fotky nabudúce. :)

pondělí 8. července 2013

Za horami, za dolami..

Ahojky! :)

Tak ako som spomínala, šla som k ujovi. Rsp. u neho stále som. Je tu super. Len to tu na mňa pôsobí akosi divne. Šla som tak včera večer s bratrancom na kofolu. Celou cestou som sa nevedela prestať smiať. No a keď sme si objednali a predavač mi povedal cenu, tak som naňho civela, že čo odo mňa ako chce. Bol to trapas. Ale zasmiali sme sa. Obaja z mojej blbosti. A aby ste si nemysleli, fakt som nič nepila ani nefajčila. Ja neviem čo mi bolo. :D

Vôbec sa mi nepáči to počasie vonku. Svieti slnko, je horúco a ja som unavená ako pes. Kam ľahnem, tam spím. Dnes ráno sa mi snívalo dokonca tri krát čo si pamätám. Dva sny neviem o čom boli, ale ten tretí bol o nejakých zombíkoch, ktorí sa dali zničiť iba ohňom. A všetko sa odohrávalo v centre Kežmarku.

No nič to. Pôjdem ja. Moja sesternica Bianca (o pár dní 4 roky) sa práve zobudila, takže čas osobného voľna sa pre mňa jej slovami ,,Ja ti dám odo mňa uteknuť" (šla som ju dať spať ja, teda som pri nej musela zostať kým zaspala a potom som zdrhla) jednoducho skončil. :D

Majte sa krásne! :)
T.




sobota 6. července 2013

Mať tak krídla a zlatú kreditku

Čaute! :)
Poviem vám, už by som chcela ísť domov. U babky je fajn..víkend. Nie dva týždne. Ale zajtra by som mala ísť k ujovi, takže sa celkom dosť teším. Znamená to aj viac fotiek. Som nevyliečiteľný narcis.
Nevyliečiteľný narcis zúfalo volajúci po šatách. Všetky som nechala doma a teraz to prudko ľutujem. A veľmi rada by som si kúpila nejaké nové. Lenže to najbližšie v auguste až sa dostanem domov. A topánky. Na opätku. Myslím, že to bolo v súbore s mojimi predsavzatiami. Ale tie už dávno odvial vietor.

středa 3. července 2013

V objatí slov

Prázdniny. Celé dni (áno, až tie tri) trávim zamotaná v knihách.
Pondelok bol superúžasný. Bola som doma, upratala som si, osprchovala som sa, pozerala rozprávky a trávila čas s Milovaným. Večer omša, potom jemné komplikácie, ktoré sa však zvládli a noc pri filme Pýcha a predsudok.
Utorok až taký super nebol, ale prišla som na jednu fajn vec. Manželská posteľ mojej mamky je úúúžasná. Hlavne keď na nej spím ja a.. len ja. Nechcelo sa mi z nej vytrepať. Ale bohužiaľ to inak nešlo a o štvrtej som sedela v buse smer babka.
Dnes som bola doobedu von a potom som sa zavŕtala do knihy. Včera som dočítala Dokonalé rande od Alexandry Potterovej  a dnes som dorazila dlhšie rozčítanú knihu  Všetky moje tváre od Michaely Elly Hajduchovej. Ďalej sa chystám na Rozum a cit od Jane Austenovej.
Keď som si pred malou chvíľou zapla notebook a otvorila prehliadač, musela som najskôr navštíviť blog, ktorý čas od času čítam. A to z jedného zvláštneho dôvodu. Potrebovala som vidieť dokonalý život. Je mi jasné, že isto dokonalý nie je, ale javí sa mi taký. To čo prežívam momentálne ja, by sa dalo nazvať istým útlmom. Jedna linka bez akejkoľvek nerovnosti. Je to celkom nuda. Ale len dva týždne. Potom by sa to malo rozbehnúť. Zatiaľ však celkom dobrovoľne nechávam svoj život plynúť, kým sa ja sama ponorím do vymyslených svetov autorov a autoriek. A možno pohnem aj so svojou poviedkou. Bolo by načase.

čtvrtek 27. června 2013

27/6

No dobre. Len do mňa. Nebola som tu vyše mesiaca, nech sa páči, zgustnite si na mne.
Na moju obranu... no dobre, žiadnu výhovorku nemám. Bola som proste lenivá. Hoci sa toho tento mesiac stalo celkom dosť, tak som si kedykoľvek mohla nájsť čas napísať vám. No čo už.

Konečne prázdniny. Už len jeden deň a fajront. Cez víkend máme v SNV ukončenie skautského roka. Celkom sa teším. Len má pocit, že budem spať pod holým nebom ak sa nám nepodarí vybaviť stan. Nevadí.

A čo ďalej? No. V piatok som mala 16. Bolo to strašne super. Usporiadali mi tajnú oslavu, na ktorú ma teta dostala tak, že ma zavolala aby som jej "pomohla v kaviarni". Narobili sme jej tam akurát bordel. A večer, aby nebolo málo, keď som sedela doma už a konečne jedla niečo normálne, mi zazvonila kamarátka, že mám ísť von, že je tam pár ľudí. Tak som pred bytovku vybehla len tak, v pyžame, a tancovali sme tam na samé stariny (mali sme zapnutý notebook) a bolo to úplne mega super.

Nuž a.. zúčastnila som sa na "Hug Day". Bolo to milé. Objímať ľudí a potešiť ich tým. Šla som tam za Študentský parlament mesta Kežmarok.

 Do skorého videnia! ;)
T.




neděle 2. června 2013

Deň detí v Zaľubici alebo Timka v siedmom nebi

Čaute! :)

Tákže. Tento víkend bol skvelý. V sobotu som vstávala o siedmej. No dobre. Tak o pol ôsmej. Mali sme Deň detí v Zaľubici. V poslednom článku som písala, že tam nechcem ísť, no teraz to vôbec, ale vôbec neľutujem!
Keď sme tam prišli, začali sme skladať podsady, pripravovať veci na aktivitky a tak. Mali sme cca. 100 kartičiek pre deti, ktoré sme im postupne začali dávať a len tak sa za nimi zaprášilo, takže sme museli ešte počas všetkého dorábať. Mala som na starosti odtláčanie rúk na strom (nakreslený) a zároveň som mala dávať pozor a zapisovať preťahovanie sa.
Mali sme tam super raňajky (ešte nikdy som z hladu tak rýchlo do seba nenasúkala párky, ktoré vlastne neznášam) a guláš na obed. Zadarmo pitie a všetko.
No úplne najlepšie bolo to, že som si mohla zastrieľať z pušky. Ešte cestou domov som mala zaľahnuté v ušiach. Zbožňujem tie zbrane! A tiež sme sa vozili na BMP (neviem aký obrnený transportér). To bolo dosť o život, ale totálna pecka. Teň deň bol proste úžasný. A na zakončenie: omša. Proste krása.
A dnes? Ťažká pohoda. Filmy, oddych a omša. A dostala som kvietky. :)
A teším sa na utorok. Mám sa stretnúť s Ivanou Žalúdekovou, mojou obľúbenou spisovateľkou. Ach. Už to nemôže byť lepšie! :)
T.



pátek 31. května 2013

Inšpirácia a úpadok

Nejak som sa rozpísala.
Nanešťastie nie na tých správnych miestach, ako napríklad tento blog. Ale povedzme, že poviedka je v pohybe. A to je fajn.
A tiež som sa rozkreslila. A musím sa zopakovať: Nanešťastie nie na tých správnych miestach. A to v škole. Tak nejak to tam mrzne. Hlavne na praxi. Ale ani VPR nie je na najlepšej úrovni. Ešte nikdy mi tak dlho netrvalo nakresliť pár návrhov.
Vlastne. Jeden som dnes nakreslila. Potom mi dlho nič nenapadalo, tak som si ten návrh nakreslila na ruku tušom. A zasa som začala kresliť do skicára iný návrh, ktorý je už tiež nepoužiteľný, keďže sa z neho stal návrh na obraz na plátne, ktorý budem snáď v blízkej budúcnosti realizovať. Čo ma hnevá, tých návrhov sa nejak kopí a ešte nemám ani plátno, ani nič. Ale už som si povedala, že začnem maľovať aj doma. Nech mám nejaké práce do portfólia na výšku. Z prác z 1. ročníka už portfólio začíname tvoriť. Aby sme potom nemuseli zháňať vo štvrtáku všetky dávno stratené práce.
Júú. A mám svoj účet na DeviantArt-e. Presne TU. Je to tam super. Najčastejšie odtiaľ čerpám inšpiráciu. Prípadne ešte od Miroslava Knapa.

Tak ja "mizím". Chcem omrknúť knižnicu, potom omša a tak.
Majte sa krásne! :)
T.

P.S.: Myslite na mňa zajtra. Od rána budem na Dni detí v Zaľubici ako "dozor". Bojím, bojím. A fest sa mi tam nechce. O:)

     


úterý 28. května 2013

Čo a ako za posledné týždne.

Hanba mi.
Ospravedlňujem sa vám za to, že som tu nebola už temer tri týždne. Mala som taký dosť o život mesiac.
Nuž a čo sa stalo za ten čas?
17.-19.5 som bola na chate Fedák s rodinou a rodinnými priateľmi. Bolo to fajn. Taká trochu prax pre mňa, vzhľadom k tomu, že tam bolo vééľa detí, ktoré trebalo nejak zabaviť.
Ďalej sa udialo kopec vecí, ktoré sem však nepatria, no vec, s ktorou by som sa chcela pochváliť je tá, že som záverečné klauzúrne práce z Výtvarnej prípravy (VPR) zvládla. Minulý týždeň sme mali od ôsmej do jednej len VPR a tvorili sme na danú tému, popri čom sme zároveň mali napísať aj písomnú časť kde sme to opísali všetko, plus pridali omáčky. No a dnes sme mali tie skúšky. Z prác som dostala jednotku, z písomnej časti dvojku (Nečudujem sa. Písala som ju večer v nedeľu, aby som ju v pondelok ráno mohla dať vytlačiť a zviazať a následne odovzdať.) a z ústneho prejavu jednotku. Výsledná známka 1, ktorá bude aj na vysvedčení. Teší ma to.  Po prvom polroku som mala z klauzúr dvojku.
A dnes som ešte prišla na to, že zdravotná sestrička zo mňa isto nebude. Sestre má mamka pichať také injekcie, čo sa dávajú po operáciách (mala niečo s nohou), no dnes je v práci a tak som to musela spraviť ja. Kým som to vykonávala, bolo všetko ok. Ale akonáhle som odložila ihlu, prišlo mi tak zle, že som desať minút sedela v kúpeľni na zemi, pila sladkú vodu a predýchavala som to. Som proste čaj.
Tak. Asi by som mala ísť. To je len také zhrnutie. Sľubujem, že budem písať častejšie ;)
Majte sa!
T.

P.S..: A konečne ma začínajú chytať záchvaty kreativity. Už som sa bála, že sa nevrátia po tak dlhom čase, čo som nič nevedela vymyslieť. :)


středa 8. května 2013

,,Leziem!" ,,Istím!"

Tieto "hlásenia" mi budú znieť v hlave minimálne do zajtra. A aj moje nadávky. Nuž a ruky... To nemá zmysel. Poďme od začiatku.

Je 07:45. Vypínam prvý budík. O pätnásť minút vypínam ďalší a tvárim sa, že som hore. Chyba.
08:18. ,,Prosím nech som nezaspala, prosím nech som nezas... ááách." Odľahne mi, keď zistím, že ešte nie, ale veľa tomu nechýbalo. Ešte sa chvíľu lúčim s posteľou, keď ma z nej vytiahne čas. Vyletím z izby a beriem všetko zaradom. Kúpeľňa, kuchyňa, zasa moja izba, kde päť minút zisťujem čo si oblečiem, zháňanie tašky, peňaženka, kľúče, desiata, voda, botasky a ideš. 
08:45 som v meste. Bus mi ide 08:55, no našťastie zastávka nie je zas tak ďaleko a tak to v pohode stíham.
.....
Neskôr vo Vrbove pod stenou. Pali nám pripravuje laná, my zatiaľ skúšame či nám sú dobré sedačky. Moja mi je kus veľká, tak dostávam ďalšiu. A ďalšiu. A až táto mi v podstate sadla. A výber pre Bašku tiež nebol jednoduchý. Po niekoľkých skúšaniach jej sadne jedna žltá. Sme tam štyria. Baška, Tomáš, Pgečo a ja.
Od Pgeča dostávame "prednášku" o základnom vybavení (napr. čo je HMS, druhy, využitie, atď.) a ako sa istí. Trocha teórie a následne prax.
.....
Po začatí na najľahšej stene sa postupne posúvame k ostatným. Vždy lezú dvaja a dvaja istia. Ozývajú sa slová ako: ,,Leziem!" a následne na to ,,Istím!" , prípadne vety ,,Dober to ešte!" či podobne ,,Som hore, dober." a odpoveď ,,Mám to. Môžeš sa pustiť.". Rsp. tieto boli najfrekventovanejšie. Ďalej ešte prípadne "pomoc z dola" keď si nevedel kam stúpiť, či kam dať ruku a tak.
Keď ma istil Tomáš, ozval sa aj môj zdesený výkrik. Nemám šajn čo sa stalo, ale namiesto toho, aby ma kľudne spustil dole, som sa tesne po pustení sa v sekunde ocitla o tri metre nižšie. Potom to šlo už v pohode, ale tak.. bol to šok.
.....
Nuž a takto sme si liezli a pripravovali sa (aspoň časť z nás) na plnenie odborky Lezca.
Tie "hlásenia" mi budú znieť v hlave minimálne do zajtra. A aj moje nadávky. Nuž a ruky ma kus bolia, no nie je to nič strašné. Ale keď som prišla domov okolo jednej, len som vyhodila veci z tašky, prezliekla sa a odpadla som do postele. Spala som až kým mi nezazvonil telefón, no a potom... zas. Vlastne som dnes prespala omšu, čo ma mrzí, keďže som tam chcela ísť. Ale to sa stáva.

Verím, že som vás týmto článkom neunudila k smrti. Pridať komentár môžete nižšie ;)
Tak sa majte! :)
T.





5.-7./5

Povedzme, že najskôr len zbežne zhodnotím posledné 4 dni, pričom najväčšiu pozornosť budem venovať tomu dnešnému.

V nedeľu, ako som už spomínala, sme mali 1. sväté prijímanie. Vzhľadom k tomu, že sa mi do tohto dňa priplietli ešte nejaké veci, tak trochu som sa nemohla dočkať kedy vypadnem z oslavy. Ale bolo tam fajn. Obed bol chutný, koláče tiež a o torte ani nehovoriac. No čo je hlavné, všetko prebehlo v poriadku (aspoň ja si myslím) a princezná Viki vyzerala naozaj ako princezná.

V pondelok bol pondelok. Nečakané, ja viem.
Mali sme družinovku. Síce mi prišli len dve dievčatá z 10 detí (niektoré mali nácvik na 1. Sv. prijímanie a iné zas iný dôvod), bolo to fajn. Boli sme u nás na záhrade, kreslili sme si, hojdali sme sa a zlostili našu mačku. Nakoniec sa dievčatám nechcelo odísť, no ja som už mala naplánovanú prechádzku s Majkou, takže sme museli končiť.


Utorok bol super. Aqua city v Poprade, Majka, ja, moja sestra Alex a jej kamarátka Táňa. Cestou sme skoro zablúdili (áno, viedla som ja a áno, nebolo to tak celkom "skoro"), ale približne do 15 minút sme našli správnu cestu (hej, spýtali sme sa jedného pána) a bolo nám veselo. Čas tam prešiel ako voda. Stihla som sa skoro utopiť (no kto by sa netopil, keď ho topia), ešte stále neviem plávať a milujééém saunu! Je tam strašne super. A tá ľadová voda po nej je the best! Dokonca sa mi podarilo hecnúť aj Alex a Táňu, aby tam skočili.

Nuž a čo dnes. To vám prinesie ďalší článok, na ktorý sa hneď idem vrhnúť. ;)

sobota 4. května 2013

4/5


radcovský kurz/ práca, ktorú robíme v škole/ foto vzniknutá na Tour de Smrť/ Viki (5) a Lili (6) v Tescu (konečne sa dohodli a prestali hádať o to, kto bude mať ten kufrík)/ moja obľúbená kombinácia žltých šiat a oranžových pančušiek/ ja a Majka pri dnešnej prechádzke po lúkach/ zvyknem si fotiť jedlo..ani neviem prečo :D/ korčuľovanie sa s Majkou/ beh s Baškou

Taký zbežný prehľad apríla (až na tú fotku z dnešnej prechádzky).
Ani neverím, že dnes je 4. mája. Ešte dva mesiace a koniec prváku, prázdniny (ak Pán dá, tak časť z nich strávim v Taizé (dedinka vo Francúzsku) so skautmi) a tak. Čo je divné, máj sa len začal a už mám za sebou pár vecí, ktoré všetko zmenili a menia a tak trochu sa desím toho, čo bude do júna.
V každom prípade sa teším minimálne na tento ďalší týždeň. Pondelok družinovka, utorok Aqua city, streda ideme liezť, štvrtok taký v pohode a piatok odchádzam na konferenciu až do nedele. Fest sa teším. A zajtra máme 1. Sväté prijímanie. Rsp. ani nie tak my, ako moja sesternica, takže sme pozvaní na oslavu. Rodina, obed, koláče a tak. Ani to nie je na zahodenie.
Tak ja idem.
Majte sa krásne! :)
T.

čtvrtek 2. května 2013

Zvládla som to!

Zdravím :)
Tákže. Neuverili by ste, ale tento príspevok píšem na tretí krát. Už som ho dvakrát zmazala a snáď sa mi ho teraz podarí aj publikovať. :D
Ďalšia vec k neuvereniu? Mám za sebou Radcovský kurz. Absolvovať ho bol mojím malým veľkým snom, no a teraz v stredu (pričom do Vrbova sme prišli už v utorok) 1. mája 2013 sa mi podarilo prejsť skúškami a tak si zaslúžiť Radcovský dekrét, ktorý ma oprávňuje viesť skautskú družinu. Dobré nie? :)
Bola to fuška naučiť sa to všetko, napísať prácu a tak, ale stálo to za to. Už si môžem hrdo našiť nášivku so stromčekom na šatku, ako dôkaz, že som to zvládla.
Len čo ma najviac mrzelo bolo to, že som sa musela lúčiť s ľuďmi z radcáku. Jasné, že sa nevidíme posledný krát v živote, aspoň s niektorými nie, ale už sa s najväčšou pravdepodobnosťou v takom zložení nestretneme. I keď. Všetko je možné. Treba veriť.
No napríklad sa najbližšie vidíme na ukončení skautského roka v Spišskom Podhradí (dúfam, že si to pamätám dobre a nekecám). Teším sa na to.
Tak. Je načase zaliezť do postele. Už len piatok a môžem si pískať. Dva dni. Potom zasa týždeň a zasa s prestávkou v stredu. Mali by sme ísť liezť. Snáď som to už nezabudla :D
Majte sa krásne a prajem dobrú noc! :)
T.



úterý 30. dubna 2013

My beautiful dreams..

Poviem vám, vedela by som si predstaviť svoj život vo veľkom štýle.
Bývanie niekde v podkrovnom byte, ktorý by bol prežiarený svetlom, zariadený nie najluxusnejšie, no zasa rozbitý nábytok by tam nemal čo hľadať, všade svetlé farby, väčší šatník s kopou sukní a šiat a super topánok. Práca ako redaktorka editorka v nejakom časopise pre ženy, milujúca svoju prácu, plat, piatkové úlety s kamarátkami, oblečenie, ktoré vie vždy správne zladiť tak, aby proste vyzerala úžasne, káva "take away" cestou do práce, zdravé raňajky, večerný beh v Central Park-u (spomínala som, že ten byt by mal byť v New Yorku?) a tak. Pravdepodobne je moja predstava až príliš idealizovaná, no takáto sa mi páči. Aspoň zatiaľ.
A chcela by som cestovať. Paríž, Brusel, Berlín, Londýn, Rím, znova Praha, Ostrava, Brno, Kapské mesto. A ešte kopa ďalších miest. Kto vie či navštívim niekedy aspoň jedno z nich. Myslím, že Česko až taký problém nie je. Len možno to Kapské mesto a tak.
Veď uvidíme. Ešte prežiť tri roky na strednej a potom. Možno. Snáď.



neděle 28. dubna 2013

"Tour de Smrť"

Tento víkend bol taký akčný. V sobotu sme mali s deckami výlet spojený s hľadaním družinového miesta, ktoré sme napokon kvôli niektorým veciam nehľadali, ale za to sme si to celé užili. Bolo to kruté po prvý raz viesť výlet, ale tak. Niekde začať musím. A Pumy mi pomohli. No ten prepad bol úplne super. Aj hry (až na tie úrazy, nerátajúc môj temer vytknutý členok). Celý výlet bol podľa mňa kvalitka. :)
A dnes? Dnes som bola s Majkou na (ako som si to nazvala) "Tour de Smrť". Trasa Sp. Belá cyklistický chodník->Strážky->Hájovňa->Niečo niekde v paži cez les-> Štart->Kláštor a domov.Celkom zaberák. No cyklistickú sme na korčuliach prešli asi len polovicu. A v meste sme sa zastavili aj na čokoláde v cukrárni Nostalgia. Cesta cez Hájovňu a les bola viac ako interesantná. Domoc som prišla celá doškriabaná a zničená. Ale deň to bol super. Len nás zlialo minimálne štyri krát.
Nuž a teraz sa musím učiť na skúšky. Mám pocit, že jediné z čoho prejdem bude prvá pomoc. Ak vôbec. Stretko máme v utorok večer vo Vrbove a skúšky asi budú prebiehať v stredu. Neviem. Len hádam. Snáď nás nebudú mučiť v noci. To sa budem asi aj sama.
Tak nič. Idem ja. Majte sa krásne zatiaľ. ;)
T.




pátek 26. dubna 2013

Bežíš, bežím, bežíme..

Radosť z pohybu. Aspoň prvú pol hodinu. Potom už len premáhanie sa, zatínanie pästí, vzdávanie sa, pokračovanie. Proste boj.
Hej. Včera sme boli behať. Najskôr len Baška a ja, no pri hojdacom moste sa k nám pridal jej brat Vlado. Bola to celkom sila behať po tých kopcoch a tak, no zároveň to bolo super. Rada by som si to čoskoro zopakovala. Ani svalovku dnes nemám, čo je na tom úplne najlepšie.
Včera som do noci (presnejšie do 00:40) písala Radcovskú prácu. Musím ju ísť dnes dať vytlačiť a zviazať. Kým som to dopísala mala som stokrát chuť schmatnúť notebook a vyšmariť ho oknom a na to celé sa vykašľať. No tak nejak som sa hecla a dala som to. Verím, že to bude fajn. Teraz sa už len do utorka doučiť všetko čo mi treba, spraviť skúšky a mám pokoj. O starosť menej.
No a viete čo? Ja som vždy vravela, že som samodeštrukčný stroj. Spoľahlivo sa strepem každé tri týždne. Naposledy včera na telesnej. Tentoraz to najviac schytal lakeť a dlane. Behali sme na štadióne 50m a kus som sa potkla a zletela. Aké nečakané, čo?
Tak nič. Idem ja niečo zjesť a vyberiem sa von všetko vybaviť.
Majte sa krásne ;)
T.


středa 24. dubna 2013

Znova dristám

Ták fajn. Musím sa pochváliť aj tu.
Som čerstvá držiteľka kreditnej karty z Tatra banky a majiteľka študentského účtu. Chcela by som ju nakŕmiť. Nejaké peniaze mi prídu do dvoch dní, vreckové presvedčím mamku nech mi tiež posiela na účet cez IB a chcelo by to nejakú brigádu. Bohužiaľ hľadám a nič nenachádzam. Ale budem hľadať ďalej.
A aby ste vedeli. Neflákam sa. Som v škole na informe, máme kvázi voľný program a tak som sa rozhodla napísať vám. Už "len" 5 hodín. Dejepis, 2x figúra a 2x výtv. príprava. To nejak prežijem. Akurát tú figúru moc nemusím.
A večer máme skautskú sv. omšu. Ešte musím dať deťom vedieť. Celkom sa teším. A zároveň dúfam, že moja rovnošata je v normálnom stave, že ju netreba žehliť ani nič, keďže sa nám žehlička pokazila. A tiež pevne verím, že sa dočkám dnes mojej šatky, ktorú si požičal Casa.
Tak dnes len kratšie. Možno ešte večer čosi pridám, ale teraz už pôjdem.
Majte sa krásne ;)
T.
Tento dizajn mám ja :)

neděle 21. dubna 2013

Nočná stráž

Je veľmi zaujímavé, že po hodine spánku sa mi teraz večer spať nechce. Prečo len hodina? Ono to totižto bolo tak.
Tento víkend sme mali víkendovku spoločenstva Gabriel, ktorá bola úplne skvelá. Myšlienka prebdenej noci padla už v noci z piatka na sobotu, no kvôli tomu, že na druhý deň mali byť prednášky, kde treba aj vnímať, tak sme (aspoň ja a Nika) zaľahli čosi po polnoci. Spali sme v jednej posteli a ako výhovorku sme použili to, že na mojej posteli bol zosušený pavúk, takže som tam nechcela spať. Avšak, v nedeľu mala byť len omša, raňajky, upratovacie práce a nakoniec home, sweet home, čo znamenalo, že tu už teoretične ponocovať môžme. A tak sa aj stalo. Všetci "normálni" ľudia spali v izbách, no dvaja blázni sedeli zakrútený v dekách na chodbe a kreslili si na ruky príbehy o Teórii veľkého tresku, prípadne stvárňovali biblické texty (napr. o márnotratnom synovi). Keď inšpirácie došli, tuším sme preberali všetko možné, čo nám vtedy prišlo na um, len aby sme nezaspali. Neskutočná unavenosť sa striedala s relatívnou čerstvosťou. Najkritickejšie to bolo okolo pol piatej, kde som už mala halucinácie a videla pavúkov aj tam kde neboli, a kde sme hrali logickú (!) hru na mojom mobile, pri ktorej som, mám pocit, na chvíľu zaspala. Potom sme sa to rozhodli zabaliť a ísť si na tú hodinu, ktorá nám ostala pospať.
Tak toto sme my. 15 "kusov" z nášho spolča, ktorí prišli prežiť Božiu blízkosť :)
Tým som chcela povedať, že bolo to celkom fajn tá prebdená noc, no potom som bola ako vypľutá rezanka. A práve teraz začínam cítiť, že únava zasa stúpa.
No fajn. Ja sa jej s radosťou poddám a tak vám prajem dobrú noc a krásne sny! :)
T.






P.S.:  Táto pesnička ,,Piotr Rubik - Nie Wstydz Sie Mowic, Ze Kochasz" je úplne super! :)


čtvrtek 18. dubna 2013

Slnečno, miestami študenti

Tuturutúú!
Nie nebojte sa. Nejde o nový privitávajúci signál na tomto blogu. Už len to by mi chýbalo.
Dnes bol super deň. Vyučko bolo skrátené, teda posledná hodina končila 11:55, akurát som mala ešte obed, takže som šla kus neskôr domov. Teda. Ani domov som nešla. Po škole sme zamierili s Baškou do Ťavy mrknúť na nejaké sukne a tak (nakupuje sa tam skvelo, akurát nie vždy mám pri sebe dostatok peňazí- viď. dnes). Potom som šla k Majke, bola som chvíľu u nej, dozvedela som sa, že pri gymnáziu auto zrazilo cyklistu a všade je plno krvi, no a potom sme šli do potravín, ja domov a dohodli sme sa, že sa ideme korčuľovať. Doma som sa stihla najesť, odlakovať a nalakovať si nechty, zjesť balíček tých podlhovastých piškôt a potom sme šli. Bola to celkom sranda. Na zemi som našla 1€, Majka sa naučila korčuľovať pomerne dosť rýchlo, no a stihli sme aj omšu. A po nej zasa na korčule, pričom sme sa stihli aj porozprávať a stretli sme kopu iných korčuliarov, ktorých sme poznali. Veľmi pekný deň.
A teraz sa tvárim, že sa učím, popritom pozerám film Diabol nosí Pradu a premýšľam, že by ma veľmi bavilo pracovať v časopise, rsp. už dlhšie premýšľam nad žurnalistickou výškou (a to som chcela ísť do Revúcej na literárne gymnázium). Ale to je ďaleko. Uvidíme kam ma to zaveje.
Tak vám prajem príjemný večer/ deň.
See u čoskoro! ;)
T.

P.S: Zajtra mám na obed moravské koláče. Mňamky! ^_^


středa 17. dubna 2013

Čo je šťastie? (Úvaha)

Už dávnejšie som sa zamýšľala nad tým, čo je vlastne šťastie. U človeka ho možno rozdeliť na dva druhy. Po prvé, keď človek má šťastie a po druhé, keď človek je šťastný.
Čo je však dôležitejšie? Mať šťastie a vyhrávať každý mesiac v lotérii tisíc eur, za ktoré si kúpime nový počítač,vlastnú televíziu do izby či niečo, čo by sme si veľmi želali,no naši rodičia by nám to len s ich vlastnou výplatou z práce nemohli len tak kúpiť,alebo je dôležitejšie mať zdravú rodinu,oboch rodičov,skvelých priateľov,dobré výsledky v škole a byť naozaj šťastný?
Podľa mňa v živote je najdôležitejšie to druhé.Byť šťastný.I keď nie vždy sa to dá mať stále skvelú náladu a usmievať sa. Určite sa nájdu aj bohatí ľudia,ktorí majú všetko čo chcú a sú smutní. Prečo? To netuším. Nie som bohatá a nezvyknem byť často ani smutná a preto si to tak celkom neviem predstaviť. No nazdávam sa, že to môže byť aj tým, že za peniaze si nemôžete kúpiť lásku, ani pravých priateľov. A nie to ešte zdravie.
Ja som šťastná. I keď nie vždy to na mne vidno. Som šťastná pretože mám rodinu, skvelého priateľa a veľa naozaj dobrých priateľov v škole,v spoločenstve i mimo nich.
Každý sa však na šťastie pozerá inak. Pre starých ľudí je možno šťastie, keď zvládnu prejsť zo svojho domu k obchodu a spať,pre mamičky je šťastím, keď sa ich dieťatko naučí chodiť,deti sú radi ak dostanú v škole jednotku, s ktorou sa môžu pochváliť a možno si vyslúžiť aj sladkú odmenu v podobe čokoládky alebo aj láskyplnej pusy od mamky,či hrdé potľapkanie pleca od otca.
No čo potom tí ľudia,ktorý v živote zdanlivo šťastie nemajú? Bezdomovci, deti bez rodičov,hladujúci, chorí alebo starí ľudia,ktorých rodina nechala napospas osudu,či dokonca sporo odeté „tety“ na ulici bez štipky sebaúcty,zarábajúce si na živobytie  Aké majú oni šťastie? Žiadne. Povie si mnoho ľudí. No ich šťastie je dokonca krajšie než to obyčajných ľudí. Kto z nás sa dokáže tak radovať z kúsku chleba a teplej polievky, útulného domčeka,alebo z pomoci priateľa? Kto dokáže milovať svojich rodičov viac ako deti,ktorých vlastný rodičia zomreli,prípadne sa ich neľútostne zbavili hneď  po narodení? Ich šťastie spočíva v tom,že sa nájde nejaká dobrá ľudská duša, ktorá súcití s ich situáciou a chce im pomôcť.
Šťastie sa nedá porovnávať. U každého je iné, stále sa mení. No čo je však šťastie? Wikipédia vraví, že šťastie je stav spokojnosti so životom. No je to naozaj len to? Ja si myslím,že je to omnoho viac. A čo si myslíte vy?

"Ja už som raz taký/ taká!"

Mám neskutočnú chuť zgustnúť si na tom, keď niekto sa správa (hovorím príklad) drzo a keď ho na to človek upozorní, tak povie: ,,No a čo, ja už som raz taký(á)." O čom to je?? Ja tomu jednoducho nerozumiem. Ak ma niekto dvetisíc krát upozorňuje na to, že sa mám začať chovať normálne, tak sa o to aspoň pokúsim, nie? A nevyhovorím sa takou maximálne sprostou výhovorkou, že som už raz taká. Áno, tiež som bola drzá, kašľala som na všetky pripomienky k môjmu správaniu, veď som sa predsa snažila byť "frajerkou". Papuľovať rodičom to bolo moje. Všetci sa tak správali, tak prečo by som mala byť iná? Lenže  tam to je. Človek sa tak naučí a už sa toho nemôže zbaviť, lebo sám seba presviedča, že on je taký odjakživa, pričom je len lenivý. Už nie som drzá. Dobre, klamem. Občas, ale snažím sa to minimalizovať.
A viete prečo si na tom nezgustnem? Pretože sama mám problém sa zmeniť istej zásadnej oblasti. Sama seba presviedčam o tom, že som už raz taká. Uvedomujem si to, ale neviem s tým nič robiť. Skúšala som, nevyšlo. A tak trochu ma to už prestáva baviť skúšať to ďalej.
Táto téma mi napadla dnes v škole, keď som túto vetu počula od spolužiačky a trochu ma to nahnevalo. Som asi pokrytec.

Inak. Milujem trhy. A všetky obchody kde môžem nájsť pekné veci. Kúpila som si aj FIMO hmotu (tú však už v papiernictve), ktorú posuniem kamarátke a tá mi sľúbila, že mi spraví náhrdelník, ktorý som videla na nete a hrozne sa mi páčil. Nájdete ho pod článkom. Nuž, a tiež som ukoristila modrú šatku. Chcela som trochu inú ako som si kúpila, ale aj tá je super.

Musím sa lúčiť. Zajtra píšem písomku z dejepisu z jedného a pol celku, takže sa do toho potrebujem mrknúť.
Majte sa krásne! :)
T.


úterý 16. dubna 2013

Bez názvu

Akože..what?! Úlohy do 3. kola družiny roka sú celkom. Ako to správne pomenovať. Zaujímavé. Teším sa na výrobu tričiek, ale to ostané.. No čo už. Aspoň sa na družinovkách nebudeme nudiť. (Nie že by sme sa tam vždy nudili alebo čo. To samozrejme nie.)
Dnešný deň bol taký na Pé Er Dé. V škole som mala celý čas nervy,  na poslednej hodine ma zasiahla jedna správa, cesta domov mi trvala večnosť, zapla som si film, potom šla do obchodu, spravila som doma nepečenú tortu (mňam!) a ešte som dnes nič poriadneho nespravila. Nevadí, mala som len proste deň voľna. Sľubujem, že zajtra už zamakám. Aspoň čo sa týka školy.
Čo bolo na dnešnom dni fajn? Skype rozhovor s kamarátom. To ma potešilo. A tá torta s ananásom. Bola fakt skvelá. (Poklona kuchárovi.;))
Tak trochu ma zabila dnešná technológia v škole. Preberáme surrealizmus a Dalího. Človek sa pozrie na jeho obrazy a nevidí nič zvláštne, i keď jeho obrazy sú naozaj krásne, no učiteľ naňho vybalí čosi o erotickom podtóne tých malieb a tomu človeku ostane len civieť so sánkou v pivnici (rozumej: s otvorenými ústami).
No nič. Idem ja.
Majte sa krásne! ;)
T.

Salvador Dalí (bohužiaľ sa mi nedarí zistiť názov diela a rok vzniku)

neděle 14. dubna 2013

Hey JÚÚ v akvárijú..

Fotenie sa na Družinu roka alebo inak povedané poďme sa vyblbnúť.
Mám taký skromný pocit, že nám našu fotku "kráľovskej hostiny v lese, kde si priamo na mieste pripravíme jedlo" neuznajú, keďže les tam nebol a jedlo sme si pripravili štýlom vysypal sa nám nákupný košík, ale za tú srandu to stálo. Chcelo by to viac takýchto akcií. Len tak výjsť si do prírody kamsi, vziať si niečo pod zub, dobrú náladu a foťák a blázniť sa. Nižšie vám nechám odkaz, ak by vás tie fotky zaujímali. Čoskoro skončia v mojom Cancáku. :)

Dnes bolo inak strašne krásne počasie. Priam to lákalo k tomu, aby som si von vzala šaty. To až tak celkom možné bohužiaľ nebolo. No dúfam, že aspoň zajtra to počasie znova výjde a môžem ísť v šatách do školy. Tak trochu prepínam na automatické vyhľadávanie a následne návštevu rôznych výpredajov a prezeranie si inšpirácií na webe. Ani neviem prečo, ale chytilo ma to.

Idem ja. Písomka z Rozboru umeleckého diela na mňa čaká už zajtra po siedmej hodine a nemám páru čo tam mám vedieť.
Tak sa majte krásne!
See u čoskoro. ;)
T.



sobota 13. dubna 2013

Dnes bol skvelý deň,..

... všetko bolo dobré a bolo fajn.. :)
Čo si budeme klamať. Dnešná oslava Sv. Juraja u nás v Kežmarku bola proste úžasná. Bolo vidno, že na tom programe dosť makali tí organizátori. Zaslúžia si obrovské: Bŕŕŕŕavó! A tiež ĎAKUJEME!
Celý čas som bola so Škoricami, na ktorých bolo vidno, že ich to baví. Dosť sme sa nasmiali, nabehali, kus utužili v spolupráci a tak. Potom mi povedali jednu vec, ktorú však nemôžem vypustiť len tak do éteru, ale véééľmi ma to potešilo. :)
A omša? Bola perfektná! Spievať ,,Aleluja" na nápev Sweet home Alabama bolo vtipné. Milujem tú pesničku a aleluja v tomto prevedení ma potešila.
Doma som potom stihla byť však iba chvíľku. Mamka ma vytiahla do kina na "Babovřesky". Nechcela som ísť, ale nakoniec som si povedala, že prečo nie? a urobila som dobre. Herecké výkony všetkých hercov boli obdivuhodné. Najviac sa mi páčila Lucka Bíla, ktorá tam bola síce len chvíľu, ale zahrala to úžasne. Celý príbeh bol pozapletaný, kvalitne spracovaný a úsmevný. Dve hodiny aj niečo prešli ako voda.
A pri odchádzaní z kina som stretla nejakých známych, čo bolo tiež zaujímavé.
Toť vsio. Idem odkväcnúť do postele konečne.
Majte sa! :)
T.
P.S.: Ja si nemôžem pomôcť nezdieľať. To video je skvelé. :)

P.S.1: Fotka vyzerá možno zle takto rozmazaná, ale aspoň je vidno kto k nám všetko patrí. ;)

středa 10. dubna 2013

It´s a beautiful daaay, tam taram táám.. :)


Tento týždeň je v niektorých veciach veľmi krásny. Taký pohodový, nikde sa neponáhľam, všetko ide tak ako má,.. Napríklad zajtra začínam v škole až od deviatej (t.j. tretia hodina), keďže nám telesná odpadá. A  poobede mám naplánovaný jeden super program. Uvidíme čo to dá.
No a včera som bola v obchode a kúpila som si dvojo takých milých šiat. Hneď som ich dala prať a dnes som už jedny mala na sebe v škole. Som šikovná, čo? :) Čo mi však pripomína, potrebujem si došiť nášivku na rameno rovnošaty. To bude boj toto.
No ništ. Idem sa ja vrhnúť do Dejín výtvarnej kultúry, niečo sa poučím a o hodinu je omša.
Have a nice day! :)
T.

Originál a nedokončený farebný návrh z VPR. :)



pondělí 8. dubna 2013

(Ne)Normálny cvok

Začínam uvažovať o tom, že začnem nosiť sukne. Alebo nejaké pekné milé šaty. Nech konečne vyzerám ako normálne dievča. Svoje milované červeno-čierne batikované nohavice budem vyťahovať len v prípade núdze. (Obdeň? :D)
Ale nie. Konečne vyšlo slnko, obloha modrá, tak prečo sa trápiť v nohaviciach?
Dnes som si na družinovku obliekla čierne šaty nad kolená, oranžové silonky,  také trochu stredoveko vyzerajúce topánky, na krk oranžový náhrdelník a na vrch biely kabátik. Nebola mi vôbec zima. Akurát večer, keď som o ôsmej prišla domov, tak trochu už hej. No, bolo to super.
Už mám len štyri dni na odovzdanie radcovskej práce. To bude sranda kým to dopíšem. Zatiaľ toho mám len veľmi málo. Nuž, teším sa ale na Sv. Juraja tu v KK. Idem tam ako radca našich Škoríc, ktoré idú logicky so mnou. Strááášne sa na to teším. A v piatok ráno sa rozdávajú narcisy, potom možno do detského domova ideme, ak nie, tak praceme klubovňu, no a večer stretko. Úú..je super týždeň! Prečo? Pretože z výtvarných predmetov mám len v stredu výtvarnú prípravu, ktorú mám rada. Proste taký wááá týždeň.
Akurát veci v mojom súkromí sa dosť značne komplikujú. Ale to sa zvládne.


neděle 7. dubna 2013

Som dcérou/synom Kráľa!

Generácia KIOBK, Kultúra kráľovstva. GODKNOWS, October light, AWAKENING, Julo Slovák, Janko Buc, Lukáš Nič, Ivan Petro, Andrej Kmotorka, Godzone team. A mnoho ďalších ľudí. Vraví vám aspoň jedno meno, jedna skupina niečo? Všetci majú niečo spoločné. Sú to Boží bojovníci. Dediči. Synovia a dcéry.
 Aj ty si dedič. Samozrejme, staneš sa ním až keď budeš ohúrený Bohom, až keď výjdeš z otroctva. No keď to spravíš a prežívaš, že si Božie dieťa, nesmieš ostať len pri tom. Musíš rásť. Máme byť tam, kde ide o nášho Otca. Tak ako dvanásťročný Ježiš. Sme pozvaní byť Božími bojovníkmi. A nimi sa staneme len vtedy, keď dospejeme z dieťaťa "na mlieku". Máme vyrásť z detských spôsobov a stať sa dedičmi. Presne tak, ako to hovorí apoštol Pavol v liste Korinťanom 14,11-12.

,,Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný."

,,A tak už nie si otrok, ale syn;.." Gal 4,7
Musíme si uvedomiť, že On, ten veľký Boh, Pán všetkého tu na zemi aj v nebi, je náš Kráľ, ale hlavne náš Otec. Čo mu patrí? No predsa všetko! Všetko čo je tu na zemi, stvoril a vymyslel On. A ak dospejeme na dedičov, automaticky máme právo brať si to čo nám patrí.
Si DEDIČOM VŠETKÉHO, pretože Boh je TVOJ OTEC a ty si jeho SYN/ DCÉRA!
A čo by Boh neurobil pre svoje deti? Ak žijem to, že som Boží syn, Božie srdce je pre mňa roztrasené.

Po prednáške Ivana Petra som sa okrem iného sústredila na tieto štyri veci:
1. Opiť sa Duchom Svätým
2. Ostaň ním opitá
3. Opiť ním ostatných
4. Prísť ním opitá domov

Prečo? Pretože ním máme byť neustále opití. Radosť má byť jednoznačnou a neoddeliteľnou súčasťou nášho života. A radosť je rozhodnutie. Stačí sa natiahnuť a vziať si ju. Ak sa toľko krát spomína v Písme, musí tu predsa niekde byť. Niekde visieť  Stačí len chcieť. A vtedy, keď sa cítime zle, chýba nám radosť, treba to vziať do rúk a pozvať Ducha Svätého. Kľudne aj opakovať sto krát "ha ha ha", kým nás radosť nepremôže. Kým nás nepremôže Duch Svätý. Ak ho pozveme, vždy príde. Nebude sa vtierať, ale zjaví sa vždy keď sa mu otvoríme.

Tento článok je oveľa dlhší ako zvyčajne. No verím, že neprestanete v polovici, ale že to dočítate, a na konci bude znieť vaše radostné AMEN! Pretože to nie sú moje slová, nie sú to slová, ktoré si vymyslel Janko Buc alebo Ivan Petro. Sú to slová Boha, adresované priamo tebe. Nikomu inému, len tebe!

Ja osobne som na konferencii zažila mnoho silných zážitkov. A to len za približne 24 hodín! Či už to bolo pri "prednáškach", chválach, modlitbe. Vždy som cítila ako sa ma Boh dotýka. Len teraz sa naozaj snažiť dodržať to predsavzatie ostať verná, ísť do sveta a hlásať evanjelium. Výzva nenechať to, čo sa tam stalo tam s tým, že sa v mojom živote nič nezmení. Ale pracovať ďalej. Na sebe, na mojom vzťahu s Bohom. Nezabudnúť.

Godzone konferencia- Ružomberok

středa 3. dubna 2013

Jazda v protismere

Zdravím ľud čítajúci tento blog! :)
Včera sme mali teda tú oddielovú akciu spolu s Gombičkami. Bolo to úplne skvelé. Verím, že toto nebolo posledný krát  a že sa takto vo väčšom počte zídeme aj o mesiac. To už by k nám mali pribudnúť Surikaty, ktoré mali prvú družinovku práve dnes. (*Mexická vlna a nadšený výkrik* Úúú..!)
Uf. Tento večer je taký vtipný. Nič nerobím, len jem, učím sa a hltám knihy so skautskou tématikou (napr. Vedieme vĺčatá, Včielka, atď.) pričom zisťujem, že tam sú fakt super veci . Ešte chcem zavolať kamarátke cez skype, keďže sa to stáva takou našou tradíciou kus, no a teda si chcem trochu švihnúť.
Zajtra bude perfekt deň, keďže mám len osem hodín v škole a žiadne kreslenie, takže to zbehne rýchlo. Akurát musím vyriešiť to, ako sa odnesiem do školy v piatok, keďže si beriem veľký ruksak, pretože priamo z nej odchádzam vlakom do RK a ešte si musím brať aj veci do školy. Ale ja som šikovná, ja to nejak vymyslím.

P.S.: Ďakujem skautke z Čiech, ktorá (ako som sa dnes dozvedela) číta môj blog. *Ďalšia mexická vlna.* :)

Z čias kedy moje tričko "Robiť ťažké veci" bolo ešte celé. R.I.P. :(

pondělí 1. dubna 2013

Zasa raz..

Som doma.
A nesmierne sa z toho teším. Konečne sa mi vráti taký zabehnutý program. Škola, domov, omša, domov, škola, domov,... Ja viem. Je to doosť nuda. Ale nikdy to nie je vždy rovnaké. Sem - tam po omši domov neprídem sama, môže sa mi vytvoriť program medzi položkami "škola, domov", prípadne aj inde a vždy je ten deň rozmanitý. Tréningy, stretko, družinovky a tak. Tento víkend pôjdem do Ružomberka na Godzone konferenciu s názvom Kultúra Božieho Kráľovstva. Teším sa tam. Majú premakaný program a tuším, že to bude super čas strávený s Bohom a s generáciou ľudí KIOBK (Ktorej Ide O Božie Kráľovstvo).
Zajtra máme besiedku s Gombičkami, ráno vstávam na omšu o šiestej a okolo jednej si musím ísť vybaviť oslobodenie od telesnej. Teším sa na zajtrajší deň.
A dnes. Dnes som šla z autobusu rovno do farského domu (alebo Charita ako to s obľubou voláme), pretože tam niekoľko ľudí zo spoločenstva pozeralo film. Potom sme sa však vybrali na hranolky a obišli sme dva podniky, ktoré boli zatvorené kým sme zakotvili U troch apoštoloch. Potešilo ma to. Bola som s ľuďmi ktorých mám rada a navečerala som sa. Bolo to super.
Takže, idem.
Majte sa krásne! :) +
T.
http://mylifethroughthelens.deviantart.com/art/Burn-it-Down-362810283

neděle 31. března 2013

V mojom srdci znie..

Človek celý deň sedí, stále do seba niečo pchá, potom sa horko - ťažko postaví z gauča, "zavyje" pri pohľade na stúpajúcu ručičku váhy a keď z nej zchádza, tak si vraví: ,,Tá váha je určite zase pokazená!"
Tak fajn. Práve som opísala svoj dnešný deň. S výnimkou rannej omše. To som bola ešte v pohode.
Je tak super môcť v kostole spievať ,,Aleluja!" Toľko radosti mi to dáva. Chýbalo mi to. Fakt mám z toho obrovskú radosť. Ježiš zomrel za nás na kríži, porazil smrť a  vstal z mŕtvych. No čo môže byť krajšie?
Včerajšia dvojhodinová omša mi prišla veľmi krátka, ale naplňujúca. Plná radosti zo zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Proste super! :)
Nuž a ako som spomínala, celý deň som nič nerobila a večer sa toho teda nahrnulo. Nevedela som čo skôr.
Tak trochu sme s Nikou (moja podradkyňa v družinke Škoríc- vymýšľame im spolu program) pozabudli na fakt, že do 7. apríla sa treba nahlásiť na sv. Juraja, takže sme to museli začať riešiť, čo znamená, dohodnúť sa ako im to dáme vedieť, keďže zajtra z pochopiteľného dôvodu družinovka nie je. Vyriešili sme. Potom mi napadlo, že treba poslať odpovede na Družinu roka. V tom bol tiež menší zádrhel, ale zmákla som to a odpovede sú poslané. Potom dopĺňanie kalendára a šokujúce zistenie, že to už budúci víkend mám ísť do Ružomberka. To ešte budem musieť doriešiť. A tiež, v utorok máme takú "besiedku" spolu s ďalšou družinkou nášho zboru, čo sú Gombičky. O 17:00. To som teda zvedavá.
A ešte výlet, a hento a tamto treba doriešiť. Škoda, že mi to nenapadlo skôr. Ale čo už, budem riešiť až doma všetko. Kým som u babky, tak to veľmi nejde. Prípadne si tu len zapíšem nejaké nápady a postrehy a tak.
V každom prípade, už píšem veľa.
Majte sa zatiaľ krásne! :)
T.


čtvrtek 28. března 2013

Křídla z mýdla




"Na všechno mám dost času
Než přijde ticho hlasu
Než přijdou první kroky
Mojí poslední sloky

Než zase prasknou struny
Vstřebá se, co se vrylo
Zmizí záchranné čluny

A pro mě jen nezbylo"


Všetko je divné v poslednom čase. Ale taký asi má život byť. Trochu smutný, trochu divný, nepochopiteľný, zázračný, šťastný, nepredvídateľný a kopa iných -ný. 
Momentálne sedím na okne u babky, chytám net z mestského úradu (ešte že mám kontakty a dostalo sa ku mne heslo) a je mi dobre. Akurát mi je zima trošku, no to pre to, že sedím v nevykúrenej miestnosti. Inak je všade brutus teplo.
Už mám len cca hodinu aby som sa mohla zásobiť koláčmi a prežiť piatok. Mala by som pomaly začať, ešte stále mám trochu deficit sladkého.
No nič. Tento príspevok nemá ani hlavu ani pätu. Znamená to, že sa čo? Lúčim. :
)
T.


http://ardanae.deviantart.com/art/Commission-Storiwyr-143741756

středa 27. března 2013

Čas

Možno by niektorých z vás zaujímalo prečo mám tak odveci názvy článkov. Asi preto, že som sama odveci v poslednom čase. A baví ma mať odveci názvy. V každom prípade. Nie vždy sú tak celkom odveci. Tento a včerajší článok nesú názvy mojich obľúbených pesničiek. A možno ak by ste počuli tie pesničky, vedeli by ste čítať medzi mnou písanými riadkami. Ale ťažko povedať.
Musím sa priznať, rada píšem tento blog a sledujem ako sa mi dvíha návštevnosť. Ale to je jediný dôkaz o tom, že tu aj niekto kedysi bol.
Vonku stále sneží a sneží, no a ja z toho pomaly, ale isto, začínam mať depky. Už chcem leto. Táto večná zima mi lezie na nervy. Ale dnes už konečne môžem slobodne von. Čo znamená, že idem večer na omšu. Toť vsio.
Inak. Včera som videla krásny film. Nesie názov Malý princ. Odporúčam. Nájdete ho na YouTube. :)
Zatiaľ asi toľko.
Prajem krásny deň! ;)
T.
http://vilva.deviantart.com/art/When-we-don-t-have-a-world-to-save-361691643

úterý 26. března 2013

VeSmíru

Ach.
Nemôžem si pomôcť, ale som strašne rada, že sedím doma. Dnes som síce musela ísť na chirurgiu na preväz, ale všetko lepšie ako sedieť v škole. (Hoci, keď mi dezinfikovali zdreté kolená, som si tým až taká istá zasa nebola.)
Presne tak. Moja šikovnosť sa opäť prejavila a v nedeľu ráno som zaútočila na asfalt. A večer pohotovosť. U mňa v izbe to teraz smrdí ako u lekára vďaka všetkým možným dezinfekciám, sterilným veciam na kolenách a tak, ale som spokojná. Všetko ma bolí, ale aj tak som spokojná.
Včera ma navštívila kamarátka Majka, no a bolo to úplne, ale úplne super, keďže som ju vôbec nečakala a už som nevedela vystáť samu seba medzi tými štyrmi stenami. Potešilo ma to. (O tom, že mi doniesla krásny darček ani nevravím.) Potešilo by ma, keby prišla aj iná osoba, ale to už nechávam na toho hore.
Celkovo som včera stihla pozrieť film a jednu rozprávku, pohnúť sa v knihe a poobede spať.
Super spestrenie večera bolo písanie si s človekom, ktorého mám hrozne rada ( býva v Ostrave) a tiež písanie si po anglicky s človekom z Dubaja. Skaut.
Toť asi vsio. Nepochybujem o tom, že ak to niekto aj začal čítať, tak v polke skončil, pretože je to nuda, ale ono je tu vždy takéto riziko.
Prajem vám krásny deň! :)
T.

pondělí 25. března 2013

Tam, kde sa piesok lial..

Ciao!
Takže, práve sa nachádzate na mojom blogu. Volám sa Timka, som z Kežmarku a "čoskoro" (približne o tri mesiace) budem mať 16. Chodím na Strednú umeleckú školu (KK), kde mám veľmi, ale naozaj veľmi rada DVK (Dejiny výtvarnej kultúry) a angličtinu (skôr pre osobné účely, ako práve pre tú angličtinu v škole, či uškriekanú učiteľku)
Rada čítam, píšem, počúvam Tomáša Klusa, kreslím, maľujem a v neposlednom rade chodím na lukostreľbu. Som obrátená kresťanka -katolíčka, chodím do Spoločenstva Gabriel v Kežmarku a cítim sa tam maximálne dobre. A rovnako som aj skautkou 3. zboru Aničky a Bořivoja Uhrových a 1. odielu skautiek Veľký tresk. Chodím do družinky, ktorá sa volá Rybičky a začínam radcovať Škoriciam.
Na skautských akciách milujem to, aká atmosféra tam vládne. Jednoducho zhrnuté: ,,Všetci sme veľká rodina, všetci sme veľká rodina-á.."

Budem vás sprevádzať počas celej existencie môjho blogu a vovádzať vás do tajov môjho života. Samozrejme, všetko s mierou.
Takže.
See u soon!
T.